Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

ďalej

I. prísl.

1. vo väčšej vzdialenosti al. do väčšej vzdialenosti, op. bližšie: sedieť o dva rady ď.; odtisnúť stoličku ď.; poslať niečo ď. i pren. povedať to ďalším; ď.! vyzvanie na vstup do miestnosti

2. v rozvitejšom štádiu al. do rozvitejšieho štádia: byť v práci ď.; pokročiť v poznaní ď.

3. vyj. pokračovanie deja: život ide ď.; tak to už ď. nejde! čím ď. tým viac (sa namáhať) vyj. stupňovanie (deja)

nevidieť ď. od nosa byť obmedzený; pomaly ď. zájdeš; a ď. sa píska, hvízda a) o ďalšom sa nehovorí b) ďalší text piesne (mi) je neznámy

II. čast. okrem toho (pri vyratúvaní): vo Vysokých Tatrách sa ď. vyskytuje kamzík, rys ostrovid a svišť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
a tak ďalej, skr. atď.
ďalej prísl. i čast.

ďalej1 prísl. 1. ▶ (priestorovo) vo väčšej vzdialenosti al. do väčšej vzdialenosti od istého bodu; op. bližšie: postúpiť o kúsok ď.; stáť o niekoľko metrov ď.; posuň sa trochu ď.; pošli lístok ď.; Naozaj nebolo vidieť ďalej ako na dva kroky. [P. Jaroš]ďalej! odpoveď na zaklopanie na dvere; nech sa páči ďalej! vyzvanie na vstup do domu al. bytu
2. ▶ v rozvitejšom štádiu al. do rozvitejšieho štádia: pokročiť vo výskume o poznanie ď.; a čo sa stalo ď.?; V živote ďalej nepokročili, ostali pri názvoch, tiež nie svojou vinou. [A. Matuška]; „Bol by som,“ pokračoval môj muž, „v práci ďalej.“ [A. Bednár]
3. ▶ vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, vlastností a pod.; syn. naďalej, stále: už sa nebudeme o to ď. starať; život ide ď.; Symboly za nás žijú ďalej. [L. Novomeský]; Keď to vypredal, ďalej objednával. [V. Ferko]; Treba nám rušať ďalej. [L. Mináčová]a tak ďalej, skr. atď. uvádza sa v prehovore al. texte namiesto vymenúvania podobných predmetov al. analogických situácií
4. ▶ vyjadruje priestorovú postupnosť: cesta vedie lesom a potom ď. popri lúke k vrcholcu; Ich oči stále utekali hore k háju, ešte ďalej, ta, kde na čistinke čupí suchom privalený salaš. [Ľ. Bešeňovský]
fraz. a ďalej sa hvízda a) o ďalšom sa nemá hovoriť b) neviem pokračovať (obyč. v texte piesne); čím ďalej, tým viac postupne narastajúc, gradujúc; ísť o dom ďalej hľadať obyč. pomoc inde; nevidieť (si) ďalej od nosa byť obmedzený; od toho len ďalej vyjadrenie želania nemať nič spoločné s niečím nepríjemným; poslať to ďalej povedať to ďalším; takto to už ďalej nejde! situácia sa stala neúnosnou a treba ju riešiť ◘ parem. ďalej zájde, kto sa plazí; pomaly ďalej zájdeš

ďalej2 čast. ▶ vyjadruje rozširovanie rozsahu vymenúvania o ďalšie al. nové skutočnosti; syn. ešte, okrem toho: potrebujeme múku, cukor, ď. maslo a vajcia; z výsledkov ď. vyplýva, že...; v knihe ď. nájdete aj zaujímavé recepty

čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalejstále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšievždy: po každom tréningu je vždy lepšínár. kamdiaľfraz.: deň čo deňzo dňa na deň


ďalej 1. vo väčšej vzdialenosti, do väčšej vzdialenosti (op. bližšie): postav sa ďalej, aby si nezavadzalzastar. diaľ

2. vyjadruje pokračovanie, trvanie deja, stavu, vlastnosti a pod. • naďalejaj potom: môžeš ďalej, naďalej chodiť s nami; naďalej, aj potom zostali dobrými priateľmieštestále: voda ešte, stále kvapká z kohútikazastar. diaľ (Podjavorinská)

3. p. ešte 1, 2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. voľno1


ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem tohoďalejpotom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišoviacviacej: Čo chceš viac, viacej?navyše: navyše si zlomil nohukniž. zastar. item

2. vyjadruje trvanie deja • stáleďalejnaďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študujezastar. diaľ

3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doterazdosiaľposiaľdoposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1


potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým) • natoneskôrneskoršiezastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprávaldodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlilikniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatníhovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom!zastar.: napozatým (Vansová)potomne (Kubáni)pozatým (Hviezdoslav)pozatýmne (Šoltésová)

2. vyjadruje priestorovú postupnosť • ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádunatozastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku

3. vyjadruje odstupňovanie významu al. miery; na druhom mieste, v druhom rade • zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava

4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz • teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš?

5. p. ešte 1


viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatníviacero: bolo tam viacero dverí

2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacejväčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacejuž nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostaneďalejnaďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhaťviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viaceješteokrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

5. p. skôr 4


voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodnoďalejvstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte!ánoprosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ďalej prísl.

1. (2. st. k ďaleko) vyjadruje väčšiu vzdialenosť v priestore: Tu ďalej za sadmi hrmia povozy. (Kuk.)

hovor. niečo dať ď. odovzdať, povedať inej osobe; nevidí ď. nosa o obmedzenom človekovi; Pomaly ďalej dôjdeš (zájdeš, ujdeš) (prísl.) konaj všetko s rozvahou;

2. vyjadruje pokračovanie alebo stupňovanie niečoho: Obed zapil vodou a pracoval ďalej. (Ondr.) Čím ďalej, začalo vrabcov prichádzať viacej. (Kuk.) Ďalej! vyzývacia formula, ktorou sa po zaklopaní na dvere povoľuje vstup do miestnosti (= vstúpte!);

3. čast. pri vypočítavaní, potom, okrem toho

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor