Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ďalší príd.

1. nasledujúci (v čase, v priestore): ď. vlak, ď-ia miestnosť

2. pokračujúci: ď. rast výroby

3. (pri vyratúvaní) iný: kapry, sumce a ď-ie ryby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ďalší

ďalší -šia -šie príd. 1.ktorý nasleduje v poradí al. v časovej postupnosti, priestorovo al. časovo vzdialenejší; syn. budúci, nasledujúci: ďalšia miestnosť; počkať na ď. autobus; odložiť niečo na ď. týždeň; uskutočniť niečo v ďalšom roku; Poslali mu ďalší balíček: hrebienok, zrkadlo, kamienky do zapaľovača a cigarety. [D. Dušek]ďalší, prosím! (v inštitúciách a pod.) výzva, nech vstúpi, kto je na rade
2. ▶ pokračujúci (v niečom): ď. rozvoj hospodárstva; ďalšie vydanie knihy; ďalšie vzdelanie; odovzdať skúsenosti ďalším pokoleniam; aký bude ď. postup?; Dlho premýšľal o svojom ďalšom osude. [A. Plávka]
3. ▶ (pri vyratúvaní) ešte iný, prichádzajúci do úvahy: ceruzky, perá a ďalšie písacie potreby; máte ešte ďalšie otázky?; to je ď. dôkaz toho, že nemáte pravdu; Všetky akoby boli bez buketu, bez ďalších a ďalších chutí, ktoré víno zanecháva po sebe v ústach. [A. Bednár]; Na programe sú prejavy ministrov zahraničných vecí ďalších zúčastnených krajín. [Vč 1984]
4. ▶ vzdialený v príbuzenskom vzťahu: ď. príbuzní vzdialenejší, nie priami; V rámci „normalizácie“ trpeli deti, manželky, súrodenci, dokonca i ďalšia rodina. [Inet 2003]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzníhovor. ďalší: ďalšia rodinadlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestudávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťouexpr.: ďalečiznýpreďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy


ďalší 1. p. nasledujúci 1, budúci, iný 1 2. p. ďaleký, vzdialený 1


iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom rokudruhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiťbudúcinastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde otepleniekniž. následný: prejavili sa následné dôsledky chorobychem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýtotento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

2. p. neprítomný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ďalší, -ia, -ie príd. 2. st. k ďaleký

1. priestorove al. časove vzdialenejší: Došlo i hostí mnoho, z okolitých i ďalších miest a dedín. (Kuk.)

2. v poradí nasledujúci, pokračujúci, susedný, vedľa stojaci, ležiaci, iný, nový, druhý: Dlho premýšľal o svojom ďalšom osude. (Pláv.) Posmešné poznámky potlačili v ňom ďalšie pokusy. (Jégé)

3. hovor. vzdialený v príbuzenskom vzťahu: ď-ia rodina vzdialenejší príbuzný (-í); ď. strýc (Vaj.)

Morfologický analyzátor

ďalší prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ďalší; (bez) ďalšieho; (k) ďalšiemu; (vidím) ďalšieho; (o) ďalšom; (s) ďalším;

(štyria) ďalší; (bez) ďalších; (k) ďalším; (vidím) ďalších; (o) ďalších; (s) ďalšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ďalší; (bez) ďalšieho; (k) ďalšiemu; (vidím) ďalší; (o) ďalšom; (s) ďalším;

(štyri) ďalšie; (bez) ďalších; (k) ďalším; (vidím) ďalšie; (o) ďalších; (s) ďalšími;


ženský rod

(jedna) ďalšia; (bez) ďalšej; (k) ďalšej; (vidím) ďalšiu; (o) ďalšej; (s) ďalšou;

(tri) ďalšie; (bez) ďalších; (k) ďalším; (vidím) ďalšie; (o) ďalších; (s) ďalšími;


stredný rod

(jedno) ďalšie; (bez) ďalšieho; (k) ďalšiemu; (vidím) ďalšie; (o) ďalšom; (s) ďalším;

(štyri) ďalšie; (bez) ďalších; (k) ďalším; (vidím) ďalšie; (o) ďalších; (s) ďalšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor