ďakovný príd. vyjadrujúci vďaku: ď. telegram, ď. úsmev
ďakovný -ná -né príd. ▶ vyjadrujúci vďaku: ď. list; ďakovná omša; obdariť niekoho ďakovným úsmevom; Janko Krap mal chuť kľaknúť si na kolená a modliť sa ďakovnú modlitbu. [V. Mináč]; Túžobne očakávané listy, plné povzbudzujúcich či ďakovných slov, neprichádzali. [P. Holka]; náb. ďakovné žalmy vyjadrujúce vďaku Bohovi za dobrodenia, ktoré preukázal jednotlivcovi al. celému národu
ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie • poďakovací • zried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejav • kniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, verše • kniž. votívny
ďakovný príd. vyslovujúci vďaku, ďakovací: ď. list, ď. telegram, ď. prejav
(jeden) ďakovný; (bez) ďakovného; (k) ďakovnému; (vidím) ďakovného; (hej) ďakovný!; (o) ďakovnom; (s) ďakovným;
(traja) ďakovní; (bez) ďakovných; (k) ďakovným; (vidím) ďakovných; (hej) ďakovní!; (o) ďakovných; (s) ďakovnými;
(jeden) ďakovný; (bez) ďakovného; (k) ďakovnému; (vidím) ďakovný; (hej) ďakovný!; (o) ďakovnom; (s) ďakovným;
(dva) ďakovné; (bez) ďakovných; (k) ďakovným; (vidím) ďakovné; (hej) ďakovné!; (o) ďakovných; (s) ďakovnými;
(jedna) ďakovná; (bez) ďakovnej; (k) ďakovnej; (vidím) ďakovnú; (hej) ďakovná!; (o) ďakovnej; (s) ďakovnou;
(dve) ďakovné; (bez) ďakovných; (k) ďakovným; (vidím) ďakovné; (hej) ďakovné!; (o) ďakovných; (s) ďakovnými;
(jedno) ďakovné; (bez) ďakovného; (k) ďakovnému; (vidím) ďakovné; (hej) ďakovné!; (o) ďakovnom; (s) ďakovným;
(tri) ďakovné; (bez) ďakovných; (k) ďakovným; (vidím) ďakovné; (hej) ďakovné!; (o) ďakovných; (s) ďakovnými;