ďakovať nedok.
1. vyjadrovať vďaku: ď. priateľom za pomoc; ď-m (pekne) a) výraz vďaky b) zdvorilé odmietnutie c) iron. výraz nesúhlasu
2. byť vďačný, zaviazaný, vďačiť: ď. za svoj objav usilovnej práci; ď. Bohu chvalabohu;
opak. ďakúvať -a
ďakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok.
ďakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. (ø; komu, čomu za čo) ▶ vyjadrovať aj preukazovať vďaku (obyč. vyslovením výrazu ďakujem): ď. niekomu za dar, pomoc, radu; ďakovala mu očami; iron. komu môžem ď. za ten debakel?; Mne by si mala z tej duše ďakovať. [A. Bednár]; Ďakujem za také kamarátstvo! [J. Bodenek] □ ďakujem pekne a) vyjadruje poďakovanie za darovaný predmet al. poskytnutú službu b) (ako odpoveď na otázku) vyjadruje zdvorilé akceptovanie al. odmietnutie ponúkanej veci (obyč. jedla) c) vyjadruje zdvorilú odpoveď na komplimenty, blahoželania, zdvorilostné otázky a pod.; iron. pekne ďakujem al. ďakujem pekne vyjadruje nesúhlas s tým, čo niekto niekomu ponúka, navrhuje a pod. 2. (komu za čo) ▶ byť vďačný, zaviazaný vďakou; syn. vďačiť: ď. lekárom za záchranu života; Za svoj život ďakujem vám, mame i tebe. [D. Tatarka]; Tu sa zoznámil s ľuďmi, ktorým mohol ďakovať za svoj postup a netušenú kariéru. [I. Izakovič]; Zahraniční tréneri ďakovali Slovákom za pozvanie na turnaj. [NO 2001] ▷ opak. ďakúvať -va -vajú -val; dok. ↗ poďakovať
ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)
2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť
chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohu • vďakabohu • našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli • ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas • zried. bohuchvála (Rázus)
ďakovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu, zried. i čomu za čo i bezpredm.) vyslovovať vďaku, vzdávať vďaku: ď. niekomu za pomoc, za láskavosť, za ochotu, za dobrodenie; srdečne, úprimne ď.; ďakujem, ďakujem pekne a) zdvorilostná formulka poďakovania, b) výraz zdvorilého odmietnutia: ďakujem, neprosím nechcem, c) iron. výraz nesúhlasu, odmietnutia al. pohŕdania: Ďakujem pekne za takú pomoc!
2. hovor. (komu, čomu za čo) byť povďačný, zaviazaný, vďačiť: Sovietskej armáde ďakujeme za oslobodenie.
● ľud. ďakovať bohu výraz používaný ako vložka v reči na vyjadrenie spokojnosti, chvalabohu;
3. odpovedať na pozdrav: „Dobrý večer!“ pozdravil mamu. „Dobrý večer!“ ďakuje ona. (Kuk.)
4. zastar. dok. (za čo) zaďakovať, zrieknuť sa niečoho: Jedni z priateľov mu radili vôbec ďakovať za úrad. (Taj.);
opak. ďakovávať i ďakúvať, -a, ajú;
dok. k 1, 3, 4 poďakovať (sa), zaďakovať
ďakovať nedok. 1. csl vyslovovať vďaku: Däkujeme pekne za hoščinu (Brusník REV); Pekňe vám za šetko ďakujem (Bošáca TRČ); Dzekujem ci barš šumňe (Remeniny GIR) F. dakujem za tú kaššu nemasnú (Brestovany TRN) - zapamätám si, že ste mi zle urobili 2. csl byť povďačný, zaviazaný vďakou, vďačiť za niečo: Barboráž len tomu ďakuvau̯, že mu basu ňerostrepali (Trnie ZVO); Len tebe móže veru dakuvat, že šecko má (Val. Belá PDZ); Ľem tomu dochtorovi dzekujem, že žijem (V. Šariš PRE) F. a niš sa mi ňestalo, ďakuvaťi Bohu (Chrťany MK) - našťastie
ďakovať [ďa-, de-] ndk 1. vyslovovať vďaku: at bychme se y napotom twei milosti mohli hoditi y take diekowati (VARÍN 1485 SČL); vczte cho, zebych wam za to dekowal (PRÍBOVCE 1569 KL); aby zigjce w pokogi, mohla Panu Bohu, potom swjm obrancom dekowati (RUŽOMBEROK 1610); gemu (Bohu) za geho welike dobrodeni dakugme (MS 1758); (dcéra) polibagic ruku tatikowi, ďekuwala za lásku tak welkú (BR 1785) 2. zriekať sa niečoho: za aurad dedinye ďakowal a boženjcztwo prygati nechtel (TURIEC 1724); ďakúvať frekv k 1: kdiž nebo prosíme o nečo, nebo ďekúwame Bohu (BN 1790)