čujný príd.
1. citlivý na sluchové vnemy, dobre sluchom vnímajúci: č-é ucho, č. spánok, č. sen, č. spáč;
2. vnímateľný sluchom, počuteľný: č. bozk, č. šepot;
3. citlivý, jemný, vnímavý (op. tupý): č-á duša, č-é srdce;
čujno/-e prísl.
1. vnímavo, pozorne: č. spať, č. strážiť;
2. počuteľne, hlasne: č. znieť, č. šeptať; srdce č. búcha;
čujnosť, -ti ž. vnímavosť, citlivosť; jemnosť