čujný príd.
1. citlivý na sluchové vnemy: č-é uši, č. pes, mať č. spánok
2. kt. možno počuť: ledva č. šepot
3. expr. citlivý, vnímavý: mať č-é srdce;
čujne, čujno prísl.: č. spať; sotva č. zašepkal
čujne, čujno 2. st. -nejšie prísl.
čujne, čujno 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ vnímajúc zvukové podnety a reagujúc na ne: č. počúvať cudzie hlasy; Od jeho narodenia čujne spávam a bdiem, aby bol prikrytý. [H. Zelinová]; Obyvatelia mesta spia, čujne alebo tvrdým spánkom. [Š. Žáry]; Katka spávala veľmi čujno. [Ľ. Ondrejov] 2. ▶ aby sa dalo počuť, počuteľne, hlasne: šepkala sotva č.; na hlavnej ulici č. prúdi život; Potok sputnaný ľadom kde-tu skromne a sotva čujne zažblnkotal. [J. Géci]; Príliš hlasno kladie nohy, čujne pukajú prehýnajúce sa dosky. [P. Kováčik]; Aj na Klanického poliach bolo v tie časy čujno. [A. Plávka] ◘ fraz. spí čujne ako zajac v brázde citlivo reaguje v spánku na zvuky
1. citlivý na sluchové vnemy, dobre sluchom vnímajúci: č-é ucho, č. spánok, č. sen, č. spáč;
2. vnímateľný sluchom, počuteľný: č. bozk, č. šepot;
3. citlivý, jemný, vnímavý (op. tupý): č-á duša, č-é srdce;
čujno/-e prísl.
1. vnímavo, pozorne: č. spať, č. strážiť;
2. počuteľne, hlasne: č. znieť, č. šeptať; srdce č. búcha;
čujnosť, -ti ž. vnímavosť, citlivosť; jemnosť
čujný príd. 1. citlivo reagujúci na zvukové podnety: Akí si ľen čujní, počujež aj čuo ňetreba! (Krivá DK); To je čujnej pes (Cinobaňa LUČ); Ten je čujní, šecko čuje (Brodské SKA) F. čujnuo spania (Východná LM); čujní spánek (Lapáš NIT), čujni spanek (Dl. Lúka BAR) - pri ktorom sa spiaci ľahko zobudí 2. citlivý na nejakú látku: Ňemuožem stuďené piť, mán velmi čujní zup (Návojovce TOP) 3. reagujúci so zvýšenou účasťou citov, citlivý: Moja žena bars čujna, daco jej poviš, ta už reve (Kanaš PRE) 4. čiast. or a šar poslušný: Akí si ňečujní! (Pucov DK); Mojo dzeci šicke barz usluchane, čujné, ľem radozdz mi robia (Terňa SAB); čujne i čujno prísl. k 1: Aľe na štáciji buďe čujňe spať (Detva ZVO); Naša maci čujno spávajú (Bošáca TRČ); Tag jem čujňe spala, že šickom čula (Dl. Lúka BAR)