čudovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie nedok. (ø; komu, čomu; nad čím) ▶ pociťovať a prejavovať prekvapenie; syn. diviť sa: veľmi, náramne, úprimne sa č.; budeš sa č.; nesmiete sa č.; niet sa čo, niet sa prečo, niet sa čomu č.; ani sa ti nečudujem; už sa ničomu nečudujem; sám sebe sa čudoval; nestačili sa č.; deti sa jednostaj niečomu čudovali; Zožerú celú jabloň a potom sa čudujú, že na nich niekto poukazuje. [V. Šikula] ◘ fraz. čuduj sa svete predstavte si ▷ opak. čudúvať sa -va sa -vajú sa -val sa
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
čudovať sa, -uje, ujú nedok.
1. (komu, čomu i bezpredm. i nad čím) prejavovať prekvapenie, diviť sa: celý svet sa čuduje; čudujem sa vám, sám sebe sa čuduje; A s podivením sa čudovali nad tým, čo kryli a vychovali. (Sládk.)
2. zastar. (na koho, na čo) pozerať sa, dívať sa s údivom, prekvapením: Ten prešporský zámok pekne murovaný, čudujú sa z neho na Dunaji tí páni. (J. Kráľ)