čudo -a čúd s.
I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.; zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín
II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil; (ne)bolo by č., keby ...
čudo čuda čúd s.
čudo prísl.
čudo1 čuda čúd s. 1. ▶ niečo zvláštne, neobyčajné, neznáme, pozoruhodné svojimi rozmermi, tvarom, vlastnosťami a pod., čudná vec, zázrak: neslýchané, nevídané č.; technické č.; č. prírody; skriňa plná rozličných starých čúd; to nie sú hračky, ale elektronické čudá; to č. s malými oknami je naša škola; rastie nám tu nejaké č. neznáma rastlina; šport. slang. guľaté, kožené č. futbalová lopta; čierne č. puk; Zvedavo obracal škatuľku, akoby to bolo nejaké čudo. [Ľ. Jurík]; Kúzelník kúzli, ba stvára priam čudá. [P. Jaroš] 2. ▶ zvláštny tvor, strašidlo, mátoha: obzerali si ma ako dáke č.; hovorili mi, že som ako č. z inej planéty; Keď zbadal krpáňa, tvár mu zbledla, akoby videl čudo, ktoré už nepatrí na túto zem. [J. Štiavnický]; Veria, že po svete chodia čudá a ovládajú ho čarodejníci. [LT 1999] ◘ fraz. čudo čudácke/čudovaté niečo mimoriadne nezvyčajné ◘ parem. každé čudo trvá len tri dni všetko sa po čase zunuje
čudo2 prísl. hovor. iba v prísudku a obyč. so záporom (s vedľajšou vetou) ▶ je zvláštne, nezvyčajné: č., že prišiel; nebolo by č., keby sa nahneval; ustavične žijeme v strese, a tak nie je č., ak niekomu prasknú nervy; Z potravinových článkov najväčšmi chýba soľ. Nie čudo, že sa stala vyhľadávaným platidlom. [Š. Žáry]; Ani nie čudo, že som sa pri týchto spomienkach rozplakal. [J. Pohronský]
čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudák • hovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnosti • expr.: odľud • čudo (J. Horák) • zastar. podivín
čudo 1. p. zázrak 2. p. strašidlo 1 3. p. čudák
strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu
2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku
zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak • div: robiť divy • čudo • čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín
čudo1, -a, čúd str.
1. niečo neobyčajného, zvláštneho, čudná vec: čudá sveta (Luk.); Dívali sa na vlak ako na nejaké čudo. (Janč.)
2. strašidlo, mátoha: Všelijaké čudá na ňu útočia. (J. Kráľ) Kamaráti hľadeli na Martina ako na dáke čudo. (Hor.)
3. čudný človek, čudák: Ale deti — čudá neslušné! (Fr. Kráľ)
4. má povahu vetnej príslovky (je čudné): Veď nie čudo, že ste takí ako poparení. (Tim.)
čudo2, -a, mn. č. -ovia m. expr. čudný človek, čudák: Neverím, že by sa taký čudo našiel. (Hor.)
čudo s. 1. csl zried. zsl niečo nezvyčajné, zarážajúce; zázrak: Šeci ľiďej sa začaľi čudovaťi, čuo za čudo to vistaviľi (Mládzovo LUČ); Idem sa na to čudo kuknút (Rozbehy SEN); Bosorki podľevaľi kadzejake čuda pot prah do chiži (Rankovce KOŠ); Paradzi ju, čuda na ňu kupuje (Dl. Lúka BAR) F. kukadz jag na dajake čudo (Letanovce SNV) - prekvapene, ohúrene pozerať; jest tam teho do čuda (Dl. Lúka BAR) - veľmi veľa; na čudo mal peňeźoch (Fintice PRE) - bol veľmi bohatý 2. strsl prízrak, mátoha, strašidlo: A nará_sa pred ňeho postavilo také čudo, čo malo mesto nuoch paprče (Návojovce TOP); Takuo čudo sa mi robilo pred očamí (Pucov DK); Naobľieka sa človek tag na takuo čudo, tak to je ten bakus (Dačov Lom KRU) 3. strsl, čiast. zsl mierna nadávka ľuďom i zvieratám, potvora: Pekná bola, čudo, pekná! (Ozdín LUČ); Dakerí kuoň je čudo, zubami taktoka iďe do človeka (Detva ZVO); Ti si už len čudo! (Likavka RUŽ); Také čudo sprosté, čo si to len o sebe mislí?! (Bánovce n. Bebr.); To je také čudo (Bošáca TRČ) 4. čiast. vsl expr. lapajstvo, nezbeda, šantenie: Paropci śe šaľa po valaľe a dzifčeta ľem prez oblaki śe pripatraju na toto čudo (Niž. Šebastová PRE); Priśľi (mládenci) na kudzeľnu chižu, ta začaľi śpivac, tancovadz i čudo robic (Zborov BAR); Kec śe poschodziľi paropci i dziuki, co śe čuda narobiľi! (Čemerné VRN) 5. trn, záh expr. v spoj. stvárat čunné čudá (Brestovany TRN), čudné čuda robit (Stupava BRA) - správať sa neprípustne, odsúdeniahodne 6. abov expr. nečistota, špina: Vidrela źem ot čuda (Niž. Kamenica KOŠ) 7. čiast. vsl má význam neurč. čísl. veľmi veľa: Ta to čudo toho tu bulo! (Fintice PRE); To čudo bulo tih Rusoch tu (Sobrance) 8. csl (zsl obyč. iba v spoj. so zápor. čast.) funguje ako vetná prísl., je čudné, prekvapuje: Čudo, že prišieu̯ načas (Pucov DK); Ňeňi čudo, že ho ňehala, keď hu bev (Nedanovce TOP); Ňeňi čudo, že tam išóv (Lapáš NIT); Neni čudo, že slope (Brestovany TRN); Ta to čudo, že ňeprišla do nas (Letanovce SNV); Čudo, že mu daco dala (Fintice PRE)
čud, čuď m, čudo s 1. nezvyčajná vec, zázrak: diw, zázrak, čud (KS 1763); omdlel, jak čud tento viďel (BR 1785); tsuda: čudo (CLH 18. st) 2. počudovanie, údiv: čemu bi veťší čud prislúchal, či smelosťi, či švárnosťi (BR 1785) F. ňe velmi velký jest čuď (BR 1785) niet sa čomu čudovať P. atpn Chuda de Vasard (v Trhovištiach 1261)