Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst un

čudo -a čúd s.

I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.; zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín

II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil; (ne)bolo by č., keby ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čudo ‑a čúd s. i prísl.

čudo čuda čúd s.

čudo prísl.

čudo1 čuda čúd s. 1.niečo zvláštne, neobyčajné, neznáme, pozoruhodné svojimi rozmermi, tvarom, vlastnosťami a pod., čudná vec, zázrak: neslýchané, nevídané č.; technické č.; č. prírody; skriňa plná rozličných starých čúd; to nie sú hračky, ale elektronické čudá; to č. s malými oknami je naša škola; rastie nám tu nejaké č. neznáma rastlina; šport. slang. guľaté, kožené č. futbalová lopta; čierne č. puk; Zvedavo obracal škatuľku, akoby to bolo nejaké čudo. [Ľ. Jurík]; Kúzelník kúzli, ba stvára priam čudá. [P. Jaroš]
2. ▶ zvláštny tvor, strašidlo, mátoha: obzerali si ma ako dáke č.; hovorili mi, že som ako č. z inej planéty; Keď zbadal krpáňa, tvár mu zbledla, akoby videl čudo, ktoré už nepatrí na túto zem. [J. Štiavnický]; Veria, že po svete chodia čudá a ovládajú ho čarodejníci. [LT 1999]
fraz. čudo čudácke/čudovaté niečo mimoriadne nezvyčajné ◘ parem. každé čudo trvá len tri dni všetko sa po čase zunuje

čudo2 prísl. hovor. iba v prísudku a obyč. so záporom (s vedľajšou vetou) ▶ je zvláštne, nezvyčajné: č., že prišiel; nebolo by č., keby sa nahneval; ustavične žijeme v strese, a tak nie je č., ak niekomu prasknú nervy; Z potravinových článkov najväčšmi chýba soľ. Nie čudo, že sa stala vyhľadávaným platidlom. [Š. Žáry]; Ani nie čudo, že som sa pri týchto spomienkach rozplakal. [J. Pohronský]

-do/1384941±600 4.29: substantíva s. N+A sg. 6683 stádo/1542 hniezdo/1378 Colorado/532 saldo/452 krédo/425 komando/359 čudo/267 hovädo/254 džudo/247 tornádo/227 avokádo/152 torpédo/140 judo/126 (15/582)

čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudákhovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnostiexpr.: odľudčudo (J. Horák)zastar. podivín


čudo 1. p. zázrak 2. p. strašidlo 1 3. p. čudák


strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku


zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrakdiv: robiť divyčudočudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čudo1, -a, čúd str.

1. niečo neobyčajného, zvláštneho, čudná vec: čudá sveta (Luk.); Dívali sa na vlak ako na nejaké čudo. (Janč.)

2. strašidlo, mátoha: Všelijaké čudá na ňu útočia. (J. Kráľ) Kamaráti hľadeli na Martina ako na dáke čudo. (Hor.)

3. čudný človek, čudák: Ale deti — čudá neslušné! (Fr. Kráľ)

4. má povahu vetnej príslovky (je čudné): Veď nie čudo, že ste takí ako poparení. (Tim.)

čudo2, -a, mn. č. -ovia m. expr. čudný človek, čudák: Neverím, že by sa taký čudo našiel. (Hor.)

čudo s.
1. csl zried. zsl niečo nezvyčajné, zarážajúce; zázrak: Šeci ľiďej sa začaľi čudovaťi, čuo za čudo to vistaviľi (Mládzovo LUČ); Idem sa na to čudo kuknút (Rozbehy SEN); Bosorki podľevaľi kadzejake čuda pot prah do chiži (Rankovce KOŠ); Paradzi ju, čuda na ňu kupuje (Dl. Lúka BAR)
F. kukadz jag na dajake čudo (Letanovce SNV) - prekvapene, ohúrene pozerať; jest tam teho do čuda (Dl. Lúka BAR) - veľmi veľa; na čudo mal peňeźoch (Fintice PRE) - bol veľmi bohatý
2. strsl prízrak, mátoha, strašidlo: A nará_sa pred ňeho postavilo také čudo, čo malo mesto nuoch paprče (Návojovce TOP); Takuo čudo sa mi robilo pred očamí (Pucov DK); Naobľieka sa človek tag na takuo čudo, tak to je ten bakus (Dačov Lom KRU)
3. strsl, čiast. zsl mierna nadávka ľuďom i zvieratám, potvora: Pekná bola, čudo, pekná! (Ozdín LUČ); Dakerí kuoň je čudo, zubami taktoka iďe do človeka (Detva ZVO); Ti si už len čudo! (Likavka RUŽ); Také čudo sprosté, čo si to len o sebe mislí?! (Bánovce n. Bebr.); To je také čudo (Bošáca TRČ)
4. čiast. vsl expr. lapajstvo, nezbeda, šantenie: Paropci śe šaľa po valaľe a dzifčeta ľem prez oblaki śe pripatraju na toto čudo (Niž. Šebastová PRE); Priśľi (mládenci) na kudzeľnu chižu, ta začaľi śpivac, tancovadz i čudo robic (Zborov BAR); Kec śe poschodziľi paropci i dziuki, co śe čuda narobiľi! (Čemerné VRN)
5. trn, záh expr. v spoj. stvárat čunné čudá (Brestovany TRN), čudné čuda robit (Stupava BRA) - správať sa neprípustne, odsúdeniahodne
6. abov expr. nečistota, špina: Vidrela źem ot čuda (Niž. Kamenica KOŠ)
7. čiast. vsl má význam neurč. čísl. veľmi veľa: Ta to čudo toho tu bulo! (Fintice PRE); To čudo bulo tih Rusoch tu (Sobrance)
8. csl (zsl obyč. iba v spoj. so zápor. čast.) funguje ako vetná prísl., je čudné, prekvapuje: Čudo, že prišieu̯ načas (Pucov DK); Ňeňi čudo, že ho ňehala, keď hu bev (Nedanovce TOP); Ňeňi čudo, že tam išóv (Lapáš NIT); Neni čudo, že slope (Brestovany TRN); Ta to čudo, že ňeprišla do nas (Letanovce SNV); Čudo, že mu daco dala (Fintice PRE)

čud, čuď m, čudo s
1. nezvyčajná vec, zázrak: diw, zázrak, čud (KS 1763); omdlel, jak čud tento viďel (BR 1785); tsuda: čudo (CLH 18. st)
2. počudovanie, údiv: čemu bi veťší čud prislúchal, či smelosťi, či švárnosťi (BR 1785)
F. ňe velmi velký jest čuď (BR 1785) niet sa čomu čudovať
P. atpn Chuda de Vasard (v Trhovištiach 1261)

čudo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) čudo
G (bez) čuda
D (k) čudu
A (vidím) čudo
L (o) čude
I (s) čudom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čudá
G (bez) čúd
D (k) čudám
A (vidím) čudá
L (o) čudách
I (s) čudami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ČUDO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu