čučoriedka -y -dok ž.
1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus
2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;
čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno
čučoriedka -ky -dok ž.
čučoriedka -ky -dok ž. 1. ▶ nízky krík s drobnými pílkovitými opadavými listami a bobuľovitými plodmi rastúci vo vyšších polohách, bot. brusnica čučoriedková Vaccinium myrtillus 2. obyč. pl. čučoriedky ▶ čierne plody brusnice čučoriedkovej: dozrievajúce čučoriedky; zbierať čučoriedky; každé leto sme chodievali na čučoriedky; džem z čučoriedok; prírodná šťava s chuťou čučoriedok; mať ruky a ústa čierne od čučoriedok; Teta Katka sa vychytí aj do chotára a do hôr na bazu, šípky, jarabinu, čučoriedky aj borievky. [LT 1997] 3. expr. ▶ dievča al. mladá žena (pôvodcom pomenovania je spisovateľ a humorista J. Satinský): utešená osemnásťročná č.; vydajachtivá č.; Čučoriedky začnú byť v máji voňavejšie a začujú spolu s chlapčiskami hlas svojho srdca. [J. Satinský]
čučoriedka, -y, -dok ž. druh lesnej rastliny a jej plod; bot. č. obyčajná (Vaccinium myrtillus);
čučoriedkový príd.: č. porast, č. sirup, č. koláč, č-é víno, č-é kríčky
čečerietka p. čučoriedka
čičerietka p. čučoriedka
čičoriatka, čičorietka p. čučoriedka
čičurátka, čičuriatka p. čučoriedka
čucorietka p. čučoriedka
čučoriedka i čučoriadka ž. (čucorietka, čučurietka, čičorietka, čičerietka, čečerietka, čučuriatka, čičoriatka, čičuriatka, čičurátka) čiast. strsl a zsl nízky lesný krík s jedlými tmavomodrými plodmi; jeho plod, bot. brusnica čučoriedková (Vaccinum myrtillus): Pod Homuolkó rastú aj čučurietke (Prochot NB); Boľi zme na čučuriatkach (Prievidza); To zme choďili na čičerietki (Niž. Boca LM); Vibraľi zme sa na pencľe aj na čečerietki (Heľpa BRE); Fčera som bola na čičorietkách (Val. Belá PDZ); Nejdeš na čučorítki? (Jablonové MAL); čučorietki (Blažovce MAR, V. Bielice TOP); čucorietki (Dol. Hričov BYT, Lietava ŽIL, Klubina KNM); čučoriatki (Rybany BÁN, Hoštiná PCH, Terchová ŽIL); čičoriatki (Liešťany PDZ, Košec. Rovné ILA, Čičmany ŽIL); čičuriatki (Lednica PCH); čičurátki (Jur p. Brat. BRA)
čečeretka p. čučoriedka
čičeriedka, čičeriedkový p. čučoriedka
čučoriedka [čučor(e)d-, čičer(i)ed-, čečered-, čičerôd-] ž bot brusnica čučoriedková Vaccinum myrtillus; obyč. pl jej plody: myrtillus: čičerietky (MT 17. st); mirtillus: čučoritky (NP 17. st); myrtillus: čečeretka (HD 1706-07); vaccinium myrtillus: čučorjetky, gafuri (KrN 1795); -ový príd: woda čičeriedkowa (MT 17. st); korenie čičeruodkowe (ŽILINA 1703)