črta -y čŕt ž.
1. obyč. mn. výrazná čiara, línia, ťah: nakresliť niečo niekoľkými č-ami; ostré č-y tváre;
pren. opísať udalosť v hrubých, hlavných č-ách
2. charakteristická vlastnosť (človeka, veci, javu): povahové č-y; diela majú spoločné č-y
3. menší prozaický lit. útvar: cestopisná č.
črta črty čŕt ž.
črta črty čŕt ž. 1. ▶ charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu; príznačný znak, prvok: povahová, osobnostná č.; hlavná, výrazná, rozhodujúca, základná č.; pozitívne, negatívne črty; typické, špecifické národné črty; román s autobiografickými črtami; správanie s črtami despotizmu; typickou črtou dneška je zmena; Domy a odev drobných mešťanov mali viac spoločných čŕt so životom okolia. [S. Kovačevičová] 2. obyč. pl. črty ▶ obrys, ťah v tvári: pekné, čisté, jemné, ušľachtilé, mäkké, tvrdé črty (tváre); bezvýrazné, strhané, zostarnuté, energické, ostré črty; tvár zbavená ľudských čŕt; európske, aziatske črty; mladý muž takmer s detskými črtami; tvár dieťaťa nápadne pripomínala matkine črty; Krajňák nebol nijaký krásavec, mal rovnako hrubé, až vulgárne črty tváre ako jeho žena. [Ľ. Jurík] 3. ▶ typický obrys, ťah, silueta; pri kreslení línia, kontúra: vo dverách matne zazrel črty chudej postavy; nakresliť niečo v základných črtách □ v hrubých, hlavných črtách zhruba, bez podrobností 4. lit. ▶ literárny žáner na rozmedzí vecnej a umeleckej prózy s príznačným literárnym spracovaním dokumentárnych prvkov, nejakého príbehu al. udalosti: cestopisné, reportážne črty; vydarená humorná č.; písal poviedky, črty, romány; vydať súbor čŕt 5. hist. ▶ znak písma starých Slovanov: písať črtami ▷ črtka -ky črtiek ž. zdrob. expr. k 1: zavše aj v chvíľach najtragickejších a najhistorickejších môže sa mihnúť črtka smiešneho [KŽ 1964]; črtôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1: teraz si chcem všetko pripomenúť, každú maličkosť, každú jej črtôčku
čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)
2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia
3. p. hranica 1
črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka
2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica
3. p. čiara 1
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
črta, -y, čŕt ž.
1. charakteristická vlastnosť, znak: povahová, charakterová č., právne č-y, základná č. niečoho;
2. (obyč. v mn. č.) obrys, ťah v tvári: jemné, ostré č-y tváre; Zdedila po matke útlosť a jemnosť čŕt. (Vaj.)
3. ťah, čiara, kontúra: Niekoľko čŕt — a krajina pred nami. (Vaj.)
● v hrubých č-ách zhruba; v hlavných č-ách bez podrobností;
4. lit. druh literárneho útvaru, obyč. menšieho rozsahu a opisného rázu: cestopisná, autobiografická, humoristická č.;
5. hist. znak písma starých Slovanov: písať č-ami