Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

črieda -y čried ž. väčšia skupina zvierat (najmä kopytníkov) žijúcich zvyčajne spolu, stádo: č. koní, oviec;

pren. expr. väčšia (neusporiadaná) skupina ľudí, húf: č. detí

ísť ako č. neusporiadane

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
črieda ‑y čried ž.

črieda -dy čried ž.

črieda -dy čried ž. 1. ▶ väčšia skupina zvierat (najmä kopytníkov) žijúcich zvyčajne spolu; syn. stádo: č. koní, oviec, prasiat; č. danielov, muflónov; splašená č. antilop; viesť čriedu; zhrčiť sa do čriedy; pastier prihnal čriedu z paše; dve kravy sa odpojili od čriedy; Raz sme stretli čriedu diviakov, viedol ju statný kanec. [M. Zelinka]; Videl len mŕtve trupy tiel, posypané ranami, na ktorých sa pásli celé čriedy múch. [P. Jaroš]
2. expr. ▶ väčšia skupina ľudí, obyč. detí: č. nezbedníkov; črieda pokrčených žiačikov, ktorí čakajú, kedy ich rozpočítajú a zoradia do trojstupov [N. Tanská]; črieda tučných dám [M. Lajčiak]
3. pejor.ľudia hromadne a nekriticky podliehajúci náladám, názorom a pod.; syn. stádo: zákon čriedy; poslušná črieda sluhov spokojná s omrvinkami, ktoré spadli zo stola [KŽ 1968]; Je presvedčený, že sme črieda kreténov, leňochodov a zajtrajších zločincov. [J. Blažková]
4. expr. ▶ skupina vecí, objektov: črieda dvorov [F. Gabaj]; hviezdne čriedy [V. Mihálik]; krotká črieda vŕškov [E. Fordinálová]
čriedka -ky -dok ž. zdrob.: Zvyšok čriedky tvorili mangalice. [L. Ballek]; Spoza píniovej hôrky vykukla čriedka mulíc. [Š. Žáry]; čriedočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: čriedočka zebier [Ľ. Ondrejov]

-eda/206091±605 11.41: substantíva ž. N sg. 22065→22107
+32
−34
streda/7246 veda/5779 trieda/5205 bieda/968→1010
+13
−15
beseda/830 suseda/527 abeceda/408
+14
−18
krieda/381 črieda/178 jazykoveda/152 koleda/124 vlastiveda/81 prírodoveda/73 (10/113)

črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu • stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka

2. p. skupina 2


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

črieda, -y, čried ž. skupina zvierat, stádo; kŕdeľ: č. kráv, oviec, prasiat, vlkov;

pren. expr. skupina ľudí: č. tučných dám (Lajč.); Už sa nezjavoval pod viechami s čriedou kamarátov. (Pláv.); pren. bás. Celé hviezdne čriedy horia. (Mih.);

čriedočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

čereda p. črieda


čirida p. črieda


črieda ž. (šriada, čereda, čirida) čiast. sstrsl, jstrsl, čiast. jzsl, spiš, sšar väčšia skupina zvierat (najmä o dobytku, koňoch, vysokej lesnej zveri); stádo: Takó hovädo ňebolo f té čréďe (Kalinovo LUČ); Nepus to tele medzi šriadu! (Slavošovce ROŽ); Taká črída dzivákú narobí škodi! (Jablonové MAL); črieda oviec (Lipt. Ján LM); čereda koňoch (Smižany SNV); čirida ovec (Dl. Lúka BAR)
F. idú po dzedzine jak čréda (Brestovany TRN) - neusporiadane, s krikom

črieda [čri(e)-] ž menšia skupina zvierat, stádo: (žena), ktera mesku čriedu obchodyla (ZVOLEN 1645) mestský dobytok; (kozy chodili) mezi czryedu krausku (KRUPINA 1675); wlk autok činy (:lešuge:) ne na stadce (:czriedu:) male, ale y welike stado (KoA 17. st); napolnyis (Bože) tés polya tsrédami (DŽ 1752); lew k črjďe stada meho pospjchal (PT 1796)

črieda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) črieda
G (bez) čriedy
D (k) čriede
A (vidím) čriedu
L (o) čriede
I (s) čriedou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čriedy
G (bez) čried
D (k) čriedam
A (vidím) čriedy
L (o) čriedach
I (s) čriedami
čried spĺňajúcich podmienky stanovené troupeaux satisfaisant aux conditions fixées
čriedy oviec a kôz les moutons et les chèvres

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu