črieda -y čried ž. väčšia skupina zvierat (najmä kopytníkov) žijúcich zvyčajne spolu, stádo: č. koní, oviec;
pren. expr. väčšia (neusporiadaná) skupina ľudí, húf: č. detí
● ísť ako č. neusporiadane
črieda -dy čried ž.
črieda -dy čried ž. 1. ▶ väčšia skupina zvierat (najmä kopytníkov) žijúcich zvyčajne spolu; syn. stádo: č. koní, oviec, prasiat; č. danielov, muflónov; splašená č. antilop; viesť čriedu; zhrčiť sa do čriedy; pastier prihnal čriedu z paše; dve kravy sa odpojili od čriedy; Raz sme stretli čriedu diviakov, viedol ju statný kanec. [M. Zelinka]; Videl len mŕtve trupy tiel, posypané ranami, na ktorých sa pásli celé čriedy múch. [P. Jaroš] 2. expr. ▶ väčšia skupina ľudí, obyč. detí: č. nezbedníkov; črieda pokrčených žiačikov, ktorí čakajú, kedy ich rozpočítajú a zoradia do trojstupov [N. Tanská]; črieda tučných dám [M. Lajčiak] 3. pejor. ▶ ľudia hromadne a nekriticky podliehajúci náladám, názorom a pod.; syn. stádo: zákon čriedy; poslušná črieda sluhov spokojná s omrvinkami, ktoré spadli zo stola [KŽ 1968]; Je presvedčený, že sme črieda kreténov, leňochodov a zajtrajších zločincov. [J. Blažková] 4. expr. ▶ skupina vecí, objektov: črieda dvorov [F. Gabaj]; hviezdne čriedy [V. Mihálik]; krotká črieda vŕškov [E. Fordinálová] ▷ čriedka -ky -dok ž. zdrob.: Zvyšok čriedky tvorili mangalice. [L. Ballek]; Spoza píniovej hôrky vykukla čriedka mulíc. [Š. Žáry]; čriedočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: čriedočka zebier [Ľ. Ondrejov]
črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu • stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka
2. p. skupina 2
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
črieda, -y, čried ž. skupina zvierat, stádo; kŕdeľ: č. kráv, oviec, prasiat, vlkov;
pren. expr. skupina ľudí: č. tučných dám (Lajč.); Už sa nezjavoval pod viechami s čriedou kamarátov. (Pláv.); pren. bás. Celé hviezdne čriedy horia. (Mih.);
čriedočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
čereda p. črieda
čirida p. črieda
črieda ž. (šriada, čereda, čirida) čiast. sstrsl, jstrsl, čiast. jzsl, spiš, sšar väčšia skupina zvierat (najmä o dobytku, koňoch, vysokej lesnej zveri); stádo: Takó hovädo ňebolo f té čréďe (Kalinovo LUČ); Nepus to tele medzi šriadu! (Slavošovce ROŽ); Taká črída dzivákú narobí škodi! (Jablonové MAL); črieda oviec (Lipt. Ján LM); čereda koňoch (Smižany SNV); čirida ovec (Dl. Lúka BAR) F. idú po dzedzine jak čréda (Brestovany TRN) - neusporiadane, s krikom
črieda [čri(e)-] ž menšia skupina zvierat, stádo: (žena), ktera mesku čriedu obchodyla (ZVOLEN 1645) mestský dobytok; (kozy chodili) mezi czryedu krausku (KRUPINA 1675); wlk autok činy (:lešuge:) ne na stadce (:czriedu:) male, ale y welike stado (KoA 17. st); napolnyis (Bože) tés polya tsrédami (DŽ 1752); lew k črjďe stada meho pospjchal (PT 1796)