črevo -a čriev s. časť zažívacieho ústroja v podobe trubice v brušnej dutine: zauzlenie čriev, škvŕka mu v č-ách; anat. hrubé, tenké, slepé č.; kúpiť č-á na klobásy črevné blany zo zvierat;
črevný príd.: č-é choroby, č. katar;
črievko -a -vok s. zdrob.
črevo -va čriev s. 1. ▶ úsek tráviacej rúry siahajúci od žalúdka po ritný (análny) otvor: anat. tenké č. hlavné miesto trávenia vystlané početnými klkmi, zabezpečujúce vstrebanie väčšiny potravy; hrubé č. hrubá rúra obsahujúca baktérie, ktoré štiepia zvyšky potravy, a zúčastňujúca sa na vstrebávaní tekutých látok; slepé č. začiatok hrubého čreva uložený v pravej bedrovej jame, ktorého súčasťou je červovitý prívesok; činnosť, ochorenie čriev; lenivosť, nepriechodnosť čriev; zápal, zauzlenie čriev; zúženie, perforácia čreva; obsah čriev; odvar čistí črevá; na prečistenie čriev je potrebná vláknina; Do rána ma nadrapovalo, len-len že mi nepotrhalo črevá. [Ľ. Ondrejov]; Hlad mu skrúcal črevá. [A. Bednár] 2. ▶ črevná blana zo zvierat používaná na výrobu mäsových výrobkov: bravčové, teľacie, hovädzie, baranie črevá; jaternicové črevá; prať črevá; Silvestrovská kapustnica musela byť taká, čo si v nej prasa nohu zlomilo a čo sa v nej klobáskové črevo stratilo. [M. Ferko] 3. ▶ obalový materiál v tvare čreva na niektoré mäkké mäsové výrobky a pod.: umelé črevá; papierové, celofánové, kolagénové, glejovkové črevá; salámové črevá; pred konzumáciou sa č. z výrobku olúpe 4. hovor. ▶ vnútrajšok niečoho, obyč. auta, stroja, mechanizmu, zariadenia; súčiastky: otvor kapotu a poprezeraj črevá; každú chvíľu vyberie z počítača všetky črevá; Priehľadné sklo výťahového komplexu obnažuje črevá budovy. [DF 2001] ◘ fraz. básnické črevo kto má nadanie skladať básne, kto rád píše básne; kotné črevo nadávka veľkému jedákovi; mastné črevo o tučnom človeku; črevá mu vykrúca a) má prudké bolesti v bruchu b) má veľký hlad; črevá mu vyschli vyhladol; omastiť si črevá a) zajesť si mastnejšie jedlo b) ľahko, bez práce zarobiť; na svoje črevá nezabudol na seba; prehnal všetko cez črevá premárnil, prejedol, prepil všetok svoj majetok; rozpárať, vypustiť niekomu črevá zabiť pichnutím do brucha ◘ parem. zdravé črevo - dlhý život ▷ črievko -ka -vok s. zdrob.: párkové črievka; bravčové, celofánové črievka; nátierka, syr v črievku; črievce -ca -vec s. zdrob. zjemn.: prasa malo pokrútené črievca; Mal som chuť pritlačiť červiaka trochu o stenu, aby som sa presvedčil o farbe jeho črievec. [F. Švantner]; črevisko -ka -vísk s. zvel.: mäso bolo také pikantné, že mi to s čreviskami začalo robiť divy; čreviská mi nejako divne skučia
črevo, -a, čriev str.
1. trubicovitá časť zažívacieho ústroja, uložená v brušnej dutine: hrubé, tenké, slepé č.
● hovor. expr. až sa č-á dvíhajú o niečom veľmi odpornom, hnusnom a pod., až je z toho zle; rozpárať, vysnovať, vypustiť niekomu č-á zabiť pichnutím do brucha; bolí ma v č-ách v žalúdku, v bruchu; č-á mi vykrúca a) o prudkých bolestiach v bruchu; b) o veľkom hlade; č-á mu vyschli vyhladol; omastiť si č-á a) zajesť si mastnejšie jedlo; b) o ľahkom zárobku, o zárobku bez práce, o veľkom zárobku; na svoje č-á nezabudol na seba; prehnal všetko cez č-á premárnil, prejedol a prepil celý majetok; č. je mu prvé stará sa predovšetkým o jedlo; hovor. pejor.: mastné č. o tlstom človeku, brucháč; kotné č. nadávka veľkému jedákovi;
2. vysušená blana z čriev zvierat;
črevný, zried. i črevový: č. katar, týfus, č. tuk, č. plyn, č. parazit, č-á hlísta, č-á choroba, č-á porucha, č-á stena, sliznica, č-á peristaltika;
črievko, -a, -vok i črievce, -a, -vec (nár. i črevko, -a, -viek/-vôk i črevce, -a, mn. č. -cia, -viec) str. zdrob.;
črevisko, -a str. zvel.
(jedno) črevo; (bez) čreva; (k) črevu; (vidím) črevo; (hej) črevo!; (o) čreve; (s) črevom;
(štyri) črevá; (bez) čriev; (k) črevám; (vidím) črevá; (hej) črevá!; (o) črevách; (s) črevami;
strevo p. črevo