črevo -a čriev s. časť zažívacieho ústroja v podobe trubice v brušnej dutine: zauzlenie čriev, škvŕka mu v č-ách; anat. hrubé, tenké, slepé č.; kúpiť č-á na klobásy črevné blany zo zvierat;
črevný príd.: č-é choroby, č. katar;
črievko -a -vok s. zdrob.
črevo -va čriev s.
črevo -va čriev s. 1. ▶ úsek tráviacej rúry siahajúci od žalúdka po ritný (análny) otvor: anat. tenké č. hlavné miesto trávenia vystlané početnými klkmi, zabezpečujúce vstrebanie väčšiny potravy; hrubé č. hrubá rúra obsahujúca baktérie, ktoré štiepia zvyšky potravy, a zúčastňujúca sa na vstrebávaní tekutých látok; slepé č. začiatok hrubého čreva uložený v pravej bedrovej jame, ktorého súčasťou je červovitý prívesok; činnosť, ochorenie čriev; lenivosť, nepriechodnosť čriev; zápal, zauzlenie čriev; zúženie, perforácia čreva; obsah čriev; odvar čistí črevá; na prečistenie čriev je potrebná vláknina; Do rána ma nadrapovalo, len-len že mi nepotrhalo črevá. [Ľ. Ondrejov]; Hlad mu skrúcal črevá. [A. Bednár] 2. ▶ črevná blana zo zvierat používaná na výrobu mäsových výrobkov: bravčové, teľacie, hovädzie, baranie črevá; jaternicové črevá; prať črevá; Silvestrovská kapustnica musela byť taká, čo si v nej prasa nohu zlomilo a čo sa v nej klobáskové črevo stratilo. [M. Ferko] 3. ▶ obalový materiál v tvare čreva na niektoré mäkké mäsové výrobky a pod.: umelé črevá; papierové, celofánové, kolagénové, glejovkové črevá; salámové črevá; pred konzumáciou sa č. z výrobku olúpe 4. hovor. ▶ vnútrajšok niečoho, obyč. auta, stroja, mechanizmu, zariadenia; súčiastky: otvor kapotu a poprezeraj črevá; každú chvíľu vyberie z počítača všetky črevá; Priehľadné sklo výťahového komplexu obnažuje črevá budovy. [DF 2001] ◘ fraz. básnické črevo kto má nadanie skladať básne, kto rád píše básne; kotné črevo nadávka veľkému jedákovi; mastné črevo o tučnom človeku; črevá mu vykrúca a) má prudké bolesti v bruchu b) má veľký hlad; črevá mu vyschli vyhladol; omastiť si črevá a) zajesť si mastnejšie jedlo b) ľahko, bez práce zarobiť; na svoje črevá nezabudol na seba; prehnal všetko cez črevá premárnil, prejedol, prepil všetok svoj majetok; rozpárať, vypustiť niekomu črevá zabiť pichnutím do brucha ◘ parem. zdravé črevo - dlhý život ▷ črievko -ka -vok s. zdrob.: párkové črievka; bravčové, celofánové črievka; nátierka, syr v črievku; črievce -ca -vec s. zdrob. zjemn.: prasa malo pokrútené črievca; Mal som chuť pritlačiť červiaka trochu o stenu, aby som sa presvedčil o farbe jeho črievec. [F. Švantner]; črevisko -ka -vísk s. zvel.: mäso bolo také pikantné, že mi to s čreviskami začalo robiť divy; čreviská mi nejako divne skučia
črevo, -a, čriev str.
1. trubicovitá časť zažívacieho ústroja, uložená v brušnej dutine: hrubé, tenké, slepé č.
● hovor. expr. až sa č-á dvíhajú o niečom veľmi odpornom, hnusnom a pod., až je z toho zle; rozpárať, vysnovať, vypustiť niekomu č-á zabiť pichnutím do brucha; bolí ma v č-ách v žalúdku, v bruchu; č-á mi vykrúca a) o prudkých bolestiach v bruchu; b) o veľkom hlade; č-á mu vyschli vyhladol; omastiť si č-á a) zajesť si mastnejšie jedlo; b) o ľahkom zárobku, o zárobku bez práce, o veľkom zárobku; na svoje č-á nezabudol na seba; prehnal všetko cez č-á premárnil, prejedol a prepil celý majetok; č. je mu prvé stará sa predovšetkým o jedlo; hovor. pejor.: mastné č. o tlstom človeku, brucháč; kotné č. nadávka veľkému jedákovi;
2. vysušená blana z čriev zvierat;
črevný, zried. i črevový: č. katar, týfus, č. tuk, č. plyn, č. parazit, č-á hlísta, č-á choroba, č-á porucha, č-á stena, sliznica, č-á peristaltika;
črievko, -a, -vok i črievce, -a, -vec (nár. i črevko, -a, -viek/-vôk i črevce, -a, mn. č. -cia, -viec) str. zdrob.;
črevisko, -a str. zvel.
čerevo p. črevo
črevo s. (čerevo, strevo) 1. csl trubicová časť zažívacieho ústroja v brušnej dutine: Kím si ho (batoh) dovľekla do humna, sä ťi za každím krokom zdalo, že ťi šetki črevá z brucha vihuča̋ (Žaškov DK); Kec ca prasa zabilo, čerevá zme vibrali a viprali (Kubrica TRČ); Jakési pichanié mám f čerevách (Myjava); Potim viberu čereva, pečenku, śerco, žaludok, pľuca a poumivaju (Rankovce KOŠ); ťenkó črevo, hrubó črevo (Cinobaňa LUČ); tlusté črevo (St. Turá NMV) L. zdúvaňia črevou (Pečenice LVI) - nahromadenie plynov v črevách, plynatosť; slepé strevo (Jablonové MAL) - anat. apendix; zadňie čerevo (Ochodnica KNM), ritnuo črevo (Laskomerské BB), odritné črevo (Čataj MOD) - dolná časť hrubého čreva, vyúsťujúca do konečníka; jaďerňičnuo črevo (Laskomerské BB), itrňičkové strevo (V. Leváre MAL) - hrubé črevo ošípanej používané na výrobu jaterníc; pluncové strevo (V. Leváre MAL) - hrubšie črevo ošípanej používané na výrobu krvavničiek; klobásne črevá (Laskomerské BB), klobásovej črevá (Čelovce MK) - tenké črevá používané na výrobu klobás F. glupi jak čerevo (Vranov) - veľmi hlúpy; čereva śe mi dzvihaju (Čemerné VRN) - je mi na vracanie; mať plné čerevo (V. Bielice TOP) - byť sýty; na čreve šporuvať (Semerovo HUR) - nedopriať si dostatok jedla; ten už ani črev nemá (Lukáčovce HLO) - je veľmi chudý; prehna_četko ces črevá (Bošáca TRČ) - minúť majetok na jedlo; kotné črevo (Bošáca TRČ), črevo ňenažratvo (Vieska n. Žit. ZM) - nadávka nenásytnému človeku; čerevo bachraté (Kubrica TRČ) - nadávka tučnému človeku; ňeverí mi, čo bi som čerevo za sebu vľekla (Dunajov KNM) - vôbec mi neverí; človeg museu̯ robiď, aj kebi črevá za sebou vľiekou̯ (Ležiachov MAR) - bez ohľadu na svoj zdravotný stav; keď je čerevo naľáte, ňemusí biď naďáte (Dunajov KNM) - opitý človek necíti hlad 2. čiast. jstrsl jaternica: Na zbíjački boli hlaunuo jedlo črevá (Sebechleby KRU); Majarum e potrebnej na zabíjačku do čriev (Čelovce MK); Šrevo je krúpóva, krváva, pšenóva (Sirk REV); črevo (Hron. Kľačany LVI) 3. čiast. jstrsl, jzsl pružná trubica na vedenie kvapalín, hadica: Spusťiľi do ňej (do studne) črevá zo sikački a ťiahali vodu (Čelovce MK); F této túrniške suša̋ šrevá ot síkalki (Sirk REV); Víno zme stáčali š črevom (Trakovice HLO) 4. čiast. strenč a pov expr. sedacia časť tela, zadok: Tak som ci mu naložel na črevo, že ledva vládal piščac (Trstie ILA); Vet čakaj, hnet ti dám po čereve! (Val. Belá PDZ); Vimlácili ho po čreve, že si ani sannúd nemohóv (Šípkové PIE) 5. čiast. szvol a vsl (i so spresňujúcim prívlastkom) druh ťahavej buriny rastúcej obyč. v okopaninách, bot. povoja (Calystegia): črevo (Tajov BB, Lučatín BB); kure črevo (Hnilec SNV, Rudník MOL, Soľ VRN); kure čerevo (Fintice PRE); črevný i črevový príd. k 1: črevné kŕče (Ležiachov MAR); čerevné sadlo (Prosné PB); strevová mast (Lamač BRA); črevoví (Koniarovce TOP); črievce zdrob. expr. k 1: To prase malo pokrutenia šreuca̋ (Kameňany REV)
črievce p. črevo
črevo [č(e)r-, str-] 1. s trubicovitá časť zažívacieho ústroja v brušnej dutine; vysušená blana z čriev zvierat používaná pri výrobe niektorých mäsových výrobkov ako obal: strewo w zadku wysslo-ly by (HL 17. st); do čzriew nadiewawany (ORAVA 1618-29); mnohym žaludek rozrezali a črewa wytočili (SSt 1742); hrizeni čžrew; entrocela: namoženj, komu čzrewa wycházagú (KS 1763); (z ovce) meso, mleko, črewa ku osohu lidem se obratitj (môžu) (PR 18. st) L. caecum: slepé čžrewo (KS 1763); hrubé, konečné, odritné, tučné, veľké, zadné č. hrubé črevo: na hrubem čerewe (RT 17. st); konečné čerewo (RN 17.-18. st); colum: odritné črewo (HD 1706-07); longanum: zadny strewo; colum: weliké čzrewo; omasum: tučné strewo (KS 1763); malé, tenké, útle, úzke č. tenké črevo: lactes: male a uske strewa (HD 1706-07); lactes: utlé čzrewa; ileos: žhránj w čžrewách teňkých (KS 1763) 2. pl vnútornosti: viscera: strewa (KS 1763); vesmy barana, zares ho a wyparay strewa (RO 18. st); pren vnútro: lide w strewach zeme wrtagj (PT 1796); oblečte se w strewa milosrdenstwj (CS 18. st) buďte milosrdní L. Yózeff ussel, nebo sa mu byli pohnuli čzrewa geho nad bratrem geho (KB 1757) o prejave súcitu: wolagme za swatjmj, abi sme strewa gegich pohnulj (CS 18. st) aby sme vzbudili v nich súcit; -ový, -ný príd k 1: toky strewne; strewny dnu; (proti) zwredowany strewnymu (HL 17. st); colica passio: stjskani čzrewné; lagonopus: strewné, čzrewné hryzenj (KS 1763) choroby čriev; bedrowé kosti se dělj na tři kosti, totiž na střewowau, kyčlowau a čereslowau kost (ZK 1778)
strevo p. črevo