čokoľvek čohokoľvek zám. neurč.
1. hocičo: nech sa stane č.; nebude sa zaoberať čímkoľvek
2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, prívlastkovú: vedel všetko, na č. sa ho spýtal
čokoľvek čohokoľvek čomukoľvek čokoľvek čomkoľvek čímkoľvek zám. neurčité substantívne
čokoľvek čohokoľvek čomukoľvek čokoľvek čomkoľvek čímkoľvek zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na ľubovoľnosť veci, javu, stavu; syn. hocičo: sľúbiť, odhlasovať č.; spravím pre teba č.; vyber si č. iné; bol schopný čohokoľvek; vie sa prispôsobiť čomukoľvek; nemáme dôvod v čomkoľvek meniť svoj postoj; obráťte sa na nás s čímkoľvek; Keď môžem, pomôžem. Hocikomu a v čomkoľvek. [Mo 2002] 2. ▶ uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, podmetovú, prívlastkovú: č. povedal, bolo zle; čohokoľvek sa dotkol, pokazil; č. podnikol, vždy mu niečo zazlievali; Čokoľvek poviete, bude zapísané a použité ako svedectvo proti vám. [Pd 1995]; Čokoľvek navrhneme, nič neplatí. [LT 1998]
čokoľvek p. hocičo 1, 2
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
čokoľvek zám.
1. neurč. akákoľvek vec, hocičo: Nech robil čokoľvek, nič sa mu nedarilo. (Fr. Kráľ)
2. vzťaž. zovšeobecňujúce: Adam Bešeňovský, hlava všetkého, čokoľvek sa v stolici robilo. (Kal.)
cokolvičky p. čokoľvek
čokoľvek, čokoľvečky i čokoľvenko zám. neurč. (cokolvički) 1. strsl, zsl vyjadruje ľubovolnosť pri výbere veci; hocičiho: O_dreva spravíme čokoľvek (Detva ZVO); No veď uš čímkoľveg zava̋zaľi (pupočnú šnúru) ľen abi žena s krvi ňesťekla (Žaškov DK); Kúpel čokolvek (Prosné PB); Čokolvečki dome porobev (Brestovany TRN) 2. uvádza vzťažnú vetu: Na čokoľvek si zmisľí, všetko dostaňe (Príbovce MAR); Maľi takie trajfúsi, položilo sa na to, čuokoľvek sa varilo (Tvrdošín TRS); Čokolvenko mu dán, šetko zje (Bošáca TRČ); Cokolvički si enem zažádá, šecko sa mu stane po vóli (Jablonové MAL)
čokoľvek [čo-, čô- -v(i)ek], zried čokoľ, čokoľvičky, čes co(ž)ko!i(k), cokoliv zám 1. neurč akákoľvek vec, hocičo: czokolwyek zasluzy, niechay czery (POĽANOVCE 1584); obili, muka, jednym slovem čokolvičky ma (VRŠATEC 1683 U2); čokól on wám powjdat bude, učinte (KB 1757); čuokolvek kteri proti panstvu ma, nech oznami (PODHRADIE 1768 E) 2. vzťaž zovšeobecňujúce: dczeram swym (poručil) czokoliwek statku sweho (BUDÍN 1484 SČL); czozkoli dobude, toho wsseho (má) pan dati (BRATISLAVA 1515 SČL); zgednaly se murary čokolwek murarskeg potreby wikonat (M. KAMEŇ 1730 E); cokolwek dobrych skutkúw mozess wykonawat, pilne wykonag (BlR 18. st)