čojaviemaký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké, pís. i čojaviem aký čojaviem aká čojaviem aké zám. neurčité adjektívne hovor. často v spojení s ešte ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti; syn. neviemaký, bohvieaký: jediný správny, odôvodnený a č. ešte prístup; argumenty pokladá za hlúpe, neprimerané a č. ešte aké; povrch vzniknutého čojaviemakého útvaru bol rovnaký ako povrch kvádra; polievka vždy chutí rovnako - či je už cibuľová, rajčiaková, zeleninová alebo čojaviemaká; Tá sa už čosi navyšívala tých obrusov a dečiek, naháčkovala sa záclon a čojaviemakých čipiek! [E. Farkašová]