coby p. čoby
čoby (čuobi, cobi, švabi)
I. spoj. podraď.
1. čiast. strsl uvádza podmienkovú vetu (s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky); keby: Čobi ti ňie, Janko, aňi bi sa svaďba ňerátala (Detva ZVO); Čobe sťe to viďeľi, tak sa začudujeťe (Ľuboreč LUČ)
2. obyč. v spoj. ani čoby, ako čoby čiast. strsl uvádza prirovnávaciu vetu; akoby: A kerej veďeu̯ dobre pukaťi (bičom), pľesou̯, aňi čobe streľiu̯ (V. Lom MK); To tag vizeralo, ak čobe človek tan seďeu̯ (Dačov Lom KRU); Čuší, švabi nevedela ani rosprávet (Prihradzany REV); Ja spím, aňi čobi ma zabiu̯ (Detva ZVO); Odišľi o_tíh dverí, ako čobi ňižd ňeboľi viďeľi (Blatnica MAR); Revau̯, aňi čuobi ho kréjaľi (Dol. Lehota DK)
3. čiast. jstrsl uvádza účelovú vetu; Brázneho (koňa) son chiťiv na ručnej bog a ručneho na brázne, čobe tú hrču ňebolo vino (Chrťany MK); Aj cifrovaná lavica bola, aľe ňemáme, čobi sťe viďeľi (Dobrá Niva ZVO)
II. čast.
1. čiast. jstrsl a vsl uvádza želacie vety; aby, bodaj; Ľen čobi tá mačka hrňiedz ňezabila! (Detva ZVO); A ťi je ťem Paľo frajer? - Daver zráňika, čobe váz uchiťiu̯! (Čelovce MK); Cobi teho pes pobil! (Studenec LVO); Začaľi bombardovadz a ona: ``Bodaj ce tam, cobi ce tam!`` (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. pri dôraze i čožeby strsl, zsl vyjadruje odporovanie, popieranie; kdežeby, vôbec nie: Aľe čobi bolo zľe! (Zombor MK); U_spíš? - Čožebi! (Prievidza); Biu̯ tam? - Cobi ťi biu̯! (Brodské SKA); Čožebi, aňi miseľ! (Prosné PB)
čuoby p. čoby