Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

čoby, expr. i čožeby čast. (obyč. v replike) hovor. vyj. rázny zápor, odporovanie, popieranie; veru nie, kdežeby: č. som nerozumel; to je náhoda – č. náhoda! plačeš? – ale č.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čoby, čožeby čast.

ani čoby, ani čo by spoj. podraďovacia


čoby spoj. podraďovacia

čoby čast.

čoby1 čast. hovor. ▶ vyjadruje rázny zápor, odporovanie, popieranie; ale nie, vôbec nie; syn. kdežeby: Nemáš? - Č. nie, mám.; Nevieš? - Č. som nevedel.; Sama pôjdeš? - Č. sama.; „Bude vám tu trochu otupno, pani učiteľka.“ „Čoby,“ odvrkla Zuzana neprívetivo. [J. Gavalcová]; A to už bol koniec. Ale čoby! Nebol! [D. Dušek]; „Čo sa mrvíš, vari ťa mrle žerú?“ „Čoby! Hladný som.“ [B. Tinák]

čoby2 spoj. podraďovacia obyč. v spojení ani čoby, pís. i ani čo by ▶ uvádza spôsobovú vetu, ani keby, akoby: razom všetko stíchlo, ani č. uťal; všetci sa otáčajú, ani č. sa chceli zapojiť; kľakol si, ani č. chcel chodiť štvornožky; Tvár mal bledú, ani čoby uliatu z vosku. [M. Krno]; Vzduch zhustol, ani čoby práve prešla parná lokomotíva. [Pd 1994]fraz. čo by/čoby kameňom dohodil blízko

-by/1846069±1078 36.27: konjunkcie 756558 aby/552455 keby/107156 akoby/89481 žeby/3952 niežeby/2334 čoby/695 sťaby/484 (1/1)

-oby/170454±52: konjunkcie 90176 akoby/89481 čoby/695

-y/8672296±14290 36.27: konjunkcie 756558 aby/552455 keby/107156 akoby/89481 žeby/3952 niežeby/2334 čoby/695 sťaby/484 (1/1)

čoby p. kdeže 1, nie 1


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čoby, zosilnené čožeby čast. v odpovedi na otázku al. v rozhovore vyjadruje zápor, odporovanie, popieranie (= veru nie, kdeže by): Čoby beda — aká beda! (Kal.) Keď ma nikto nechce. — Čoby len nie! (Ráz.) A tí predošlí boli lepší? — Čoby boli. (Jes.) Čoby zďaleka. Dnes v noci zobudili sme sa na celkom blízke volanie. (Chrob.) „Čožeby!“ — odporuje Timotej. (Gab.)

coby p. čoby


čoby (čuobi, cobi, švabi)
I. spoj. podraď.
1. čiast. strsl uvádza podmienkovú vetu (s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky); keby: Čobi ti ňie, Janko, aňi bi sa svaďba ňerátala (Detva ZVO); Čobe sťe to viďeľi, tak sa začudujeťe (Ľuboreč LUČ)
2. obyč. v spoj. ani čoby, ako čoby čiast. strsl uvádza prirovnávaciu vetu; akoby: A kerej veďeu̯ dobre pukaťi (bičom), pľesou̯, aňi čobe streľiu̯ (V. Lom MK); To tag vizeralo, ak čobe človek tan seďeu̯ (Dačov Lom KRU); Čuší, švabi nevedela ani rosprávet (Prihradzany REV); Ja spím, aňi čobi ma zabiu̯ (Detva ZVO); Odišľi o_tíh dverí, ako čobi ňižd ňeboľi viďeľi (Blatnica MAR); Revau̯, aňi čuobi ho kréjaľi (Dol. Lehota DK)
3. čiast. jstrsl uvádza účelovú vetu; Brázneho (koňa) son chiťiv na ručnej bog a ručneho na brázne, čobe tú hrču ňebolo vino (Chrťany MK); Aj cifrovaná lavica bola, aľe ňemáme, čobi sťe viďeľi (Dobrá Niva ZVO)
II. čast.
1. čiast. jstrsl a vsl uvádza želacie vety; aby, bodaj; Ľen čobi tá mačka hrňiedz ňezabila! (Detva ZVO); A ťi je ťem Paľo frajer? - Daver zráňika, čobe váz uchiťiu̯! (Čelovce MK); Cobi teho pes pobil! (Studenec LVO); Začaľi bombardovadz a ona: ``Bodaj ce tam, cobi ce tam!`` (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. pri dôraze i čožeby strsl, zsl vyjadruje odporovanie, popieranie; kdežeby, vôbec nie: Aľe čobi bolo zľe! (Zombor MK); U_spíš? - Čožebi! (Prievidza); Biu̯ tam? - Cobi ťi biu̯! (Brodské SKA); Čožebi, aňi miseľ! (Prosné PB)


čuoby p. čoby

čoby [co-] čast vyj. popieranie, kdežeby: Matus Maszelnik opjtal sa Hrčku: Co ten kotljk taky masny, Hrčka powedel: Coby bol masny (PONIKY 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu