čo-to zám. neurč. hovor.
1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť
2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky
čo-to p. niečo 1
niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačo • voľačo • čosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalo • hovor.: čosi-kdesi • čo-to • dačosi • poet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal
2. p. trocha1 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu
čo-to zám. neurč. niečo, voľačo: Bolo by mu ťažko, keby aspoň čo-to nenadštrkol. (Kuk.) Rozlúčia sa a v úchytku ešte čo-to dohovoria. (Pláv.)