Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čo-to zám. neurč. hovor.

1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť

2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky

čo-to čoho-toho čomu-tomu čo-to čom-tom čím-tým zám. neurčité substantívne

čo-to čoho-toho čomu-tomu čo-to čom-tom čím-tým zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na neurčitosť, rozmanitosť a zároveň nemnohosť veci, javu; syn. niečo, dačo, voľačo, všeličo: niekedy jej č. pomohol; čomu-tomu sa priučíme; Taká žena by vám aj v domácnosti čo-to porobila. [J. Beňo]; Cigánka ma vždy zavolala medzi nich a čo-to mi dala pod zub. [L. Ťažký]; Urobí všetko, ba i čo-to navyše. [P. Andruška]
2. blíži sa významu príslovky al. číslovky ▶ označuje malé množstvo, trochu, neveľa: občas č. zabrnkal na gitare; č. som si zarobil; prezradila iba č. zo svojej minulosti; Moskovčanka vedela čo-to po slovensky. [I. Izakovič]

čo-to zám. neurč. niečo, voľačo: Bolo by mu ťažko, keby aspoň čo-to nenadštrkol. (Kuk.) Rozlúčia sa a v úchytku ešte čo-to dohovoria. (Pláv.)

co-to p. čo-to

čo-to zám. neurč. (co-to, śo-to)
1. strsl, zsl, spiš vyjadruje neurčitosť, rozmanitosť veci al. javu; niečo, všeličo: Už bolo čo-to, poľiouka takto sľepäčia, sľepäčie mäso (Cerovo KRU); Aspo_nám śo-to povie (Rim. Píla RS); Buť sa slépka zabije alebo uš co-to (Mokrý Háj SKA); Uš teda čo-to dostal bača na Velikú nodz a na hodi (Dol. Súča TRČ); Lapľi zme co-to a pośľi zme do roboti (Studenec LVO)
2. má funkciu neurč. číslovky; trocha, neveľa: Šak si len virobíš čo-to (Bošáca TRČ)

čo-to [čô-] zám neurč voľačo: y od stolicze čuo-to často na nás dochody (SELCE 1760)