čože1 zám. opyt. čo zosilnené časticou -že: „Čože urobím?“ — bedákala žena. (Kuk.) Čože to má za oči? (Vaj.) O čomže spieva? (Štítn.)
čože2 zám. prísl. prečože, načože: Oh, city moje, iskry hromové, čože robíte taký zhon? (Botto) Čože si haluzie neposekal? (Kuk.) Nuž čože sa má Janíčko preto hnevať? (Kuk.)
čože3 čast. býva obyč. vo vetách eliptických a vyjadruje zľahčovanie, podceňovanie, ľahostajnosť: Čože kázeň! Ale zozbierať samopašné rýmy a poskladať. (Kuk.) Čože ja. Ale naši! (Ráz.) Mať hneď, že je to nič. Čože by to! (Taj.)