čnieť čnie čnejú nedok. vypínať sa, týčiť sa, strmieť: komíny č-jú do oblohy, z diaľky č-jú zrúcaniny hradu
čnieť čnie čnejú čnel čnejúc čnejúci čnenie nedok.
čnieť čnie čnejú čnej! čnel čnejúc čnejúci čnenie nedok. 1. (kam) ▶ dvíhať sa do výšky; syn. vypínať sa, týčiť sa: dovysoka čnejúci kríž; vrcholce stromov čneli do oblakov; skaly čneli strmo nahor; Objímal zrakom domy a chrámy, ktoré čneli do hustnúceho súmraku. [J. Lenčo]; Mrazom ošľahaná burina čnela do pol pása. [Pc 1995] 2. ▶ trčať von, do priestoru; syn. vyčnievať, vytŕčať: skaly čnejú nad morom; Do tváre jej nevidel, ani keď sa pozbierala z vody a potkýnavo utekala hore prúdom, ale na brucho hej. Čnelo vospust sveta, darmo si cezeň skrížila ruky. [H. Zelinová]; Do zimnej noci čneli obnažené konáre stromov a krovia. [NO 2000] 3. (nad kým, nad čím) ▶ prevyšovať iných (morálnymi, odbornými) vlastnosťami, kvalitami; syn. vyčnievať: oscarový režisér čnie nad svojou generáciou; dvaja hráči čneli nad ostatnými nielen výškou, ale aj výkonom 4. ▶ postupovať všetkými smermi, šíriť sa, prenikať: smútok čnie nielen z piesní, ale aj z obalu platne; sladká vôňa maku, čnejúca zo všetkých kútov zadnej kuchyne [D. Dušek]
čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievať • týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami • trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny • prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady • dvíhať sa • vypínať sa • pnieť sa • pnúť sa • výšiť sa • vŕšiť sa • kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok • dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad • kniž.: strmieť (sa) • strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale • klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most • hovor. expr. tróniť
vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy
2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty
čnieť, čnie, čnejú nedok.
1. vypínať sa, týčiť sa, dvíhať sa do výšky, strmieť: hory, hrady, veže čnejú; č. do neba vysoko sa dvíhať;
2. zried. trčať von, vyčnievať: vpred čnejúca brada (Kuk.)