čmeliak -a mn. N a A -y m. chlpatý zamatovočierny bzučiaci hmyz, čmeľ: bzučanie č-a
čmeliak G a A -ka pl. N a A -ky m. (hmyz)
čmeliak G a A -ka D a L -ku pl. N -ky m. (lietadlo)
čmeliak1 -ka pl. N a A -ky m. ▶ blanokrídly, väčšinou robustný, zamatovočierny bzučiaci hmyz žijúci v menších spoločenstvách, čmeľ: chlpatý č.; bzukot čmeliaka; hniezdo čmeliakov; uštipol ho č.; Priletel tučný čmeliak a zakrúžil a zavrndžal mu pred ňucháčom. [KŽ 1963] ▷ čmeliačik2 -ka pl. N a A -ky m. zdrob.
čmeliak2 -ka pl. N -ky m. hovor. ▶ malé lietadlo používané v poľnohospodárstve na postrek al. na poprášenie kultúr chemickými prostriedkami proti škodcom: pilot čmeliaka; Objednali sme si jedného čmeliaka na poprašovanie polí a dopadlo to tak, že v obci za dva dni uhynula viac než polovica včiel. [L. Hagara]
čmeliak chlpatý zamatovočierny bzučiaci hmyz • čmeľ: bzučanie čmeliakov, čmeľov
čmeliak, -a, mn. č. -y m. čmeľ: Čmeliak ma uštipol. (Vaj.) V sluchu jej bzučal spev včiel a čmeliakov. (Fig.);
pren. (mn. č. -ci) lenivý človek, trúd: nerobotný čmeliak (Vaj.); Roj zatváral čmeliak Pepi. (Vaj.)
čmeľ, čmeliak, čmelák m. i čmela ž. (cmeľ, čmuľ, džmiľ, šmelák, śmelejk, šmela) csl ose podobný hlasno bzučiaci hmyz, zool. čmeľ skalný (Bombus lapidarius): Čmelág i mumlák sa tu vraví (Lipník PDZ); Čmeli sa ovela večie ako čeli (Hliník n. Hron. NB); Śmeľejke tu maju hňiezdo (Kociha RS); Čmeľi barz veľo zvuča (Žakarovce GEL); Ďžmiľe ľetaju (Chrasť n. Horn. SNV); čmuľ (Dl. Lúka BAR, Remeniny GIR); čmela (Podhradie PDZ, Kubrica TRČ); šmela (Šivetice REV); šmelák (Hor. Otrokovce HLO) F. mumle jako čmelák (Val. Belá PDZ) - hundre; uceka tak frišno jak cmeľ (Spiš. Štvrtok LVO) - veľmi rýchlo; taki jag džmiľ, śicko śe mu prida (V. Šariš PRE) - berie z cudzieho, kradne (obyč. v noci)