Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.

1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u; č. od pera spisovateľ; zasahovanie č-a do prírody ľudí; Syn č-a Kristus

2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy

3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce; č. by sa zbláznil každý v takej situácii

4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!

● žiť ako č. dôstojne; ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city; to je náš č. zmýšľa rovnako ako my; expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor; šaty robia č-a; vtáka poznáš po perí, č-a po reči; → chudobný č. hotová opica;

človiečik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

1. človek drobnej postavy

2. malé dieťa: príchod malého č-a na svet

● nikde (nevidno) ani č-a nik nie je nablízku

nadčlovek -a mn. -ľudia m. filoz. ideál človeka všestranne prevyšujúci bežného nedokonalého človeka (zneužitý nacistickou ideológiou)

nečlovek -a D a L -ovi/-u mn. neľudia m. expr. kto nemá (kladné) ľudské vlastnosti; surový človek, netvor: správať sa ako n.

opočlovek -a m. vývinové štádium človeka (pred štádiom pračloveka)

pračlovek -a D a L -ovi/-u mn. -ľudia m. predhistorický človek

Bohočlovek, -a m. teol. spojenie božskej a ľudskej bytosti (o Kristovi)

človek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, 5. p. človeče, mn. č. ľudia m.

1. jedinec ľudského rodu, živá bytosť, schopná myslieť a pracovať, člen ľudskej spoločnosti, osoba: dobrý, zlý, múdry, známy, neznámy, cudzí, blízky, poriadny, falošný, úprimný č., vzácny, vynikajúci, mladý, dospelý, starý č., jemný, inteligentný, pracovitý, surový, pyšný, zdravý č.; zavraždiť č-a; vykorisťovanie človeka človekom; náb. Syn človeka Kristus

● stať sa novým č-om zmeniť sa, polepšiť sa; byť hotovým č-om dospelým, skúseným; Človek i na šibenicu privykne (prísl.) o ľudskej prispôsobivosti; šaty robia č-a (prísl.) a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, č-a po reči (prísl.) podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka; hovor. hriešny č. úbohý, biedny ľudský tvor; náš č. kto patrí k nám, kto s nami rovnako zmýšľa, našinec; si stratený človek (Jes-á) niet pre teba záchrany;

2. ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho č-om, z niekoho č-a; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Bude na zemi nová jar, keď človek bude človekom. (Ráz.)

3. mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; Tohto človeka už videl. (Ráz.)

4. človeče (ľudia) pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, výčitavo a pod.): Človeče, dávaj pozor! Človeče, netáraj! Človeče, to je krása! Človeče, ako si to predstavuješ? — Človeče, pozor! (Kuk.) Aké tu kone mali, joj, joj, ľudia boží! (Stod.)

5. vyjadruje neurčitú osobu (= každý, niekto, ktokoľvek, pri zápore nikto), vzťahuje sa obyč. na hovoriacu osobu: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. ľahko zablúdi; č. by neveril; č. by si nepomyslel; č. nevie, čo má robiť; U vás zabudne človek aj na to, po čo príde. (Čaj.) Človek je zvedavý. (Ráz.);

človečí, -ia, -ie príd. trochu arch. ľudský (často v rozprávkach): č-ia ruka (Kal.); č-ia hlava (J. Kráľ); duchu človečí (Sládk.); V tých fabrikách hmýrila sa človečia robota. (Smrek);

človiečik, -a/-čka, mn. č. -ovia i ľudkovia m. zdrob. expr.

1. človek nízkej, drobnej postavy: drobný, malý č.;

2. iron. o bezvýznamnom, nepatrnom človeku;

3. fam. o dieťati: Tretia v tej spoločnosti malých človiečikov bola Milka. (Vans.)

4. pri zápore, pri dôraznom popieraní nik, celkom nik: Nevidel pred sebou ani človiečika. (Urb.);

človieča, -aťa i človiečatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.

1. veľmi malý človek;

2. dieťa

nadčlovek, -a, mn. č. -ľudia m. Nietzscheho reakčný filozofický ideál človeka „vyššieho typu“ (základ ideológie nemeckého fašizmu, rasizmu)

nečlovek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ľudia m. kto nemá ľudské vlastnosti; zvrhlý, surový človek: Ja som sfinga, potvora, nečlovek. (Vaj.) Považovali sedliaka za nečloveka. (Urbk.) Skorej hodno držať s cisárom než s týmito neľuďmi. (Jégé)

poločlovek, -a, mn. č. -ľudia m. pejor. osoba nedosahujúca fyzickú al. duševnú úroveň normálneho človeka: Vaši poloľudia sú samé korálové existencie. (Vaj.)

pračlovek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ľudia m. pradávny, prvotný, predhistorický človek

spolučlovek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ľudia m. zried. človek vo vzťahu k inému človekovi, blížny: Nedaj sa svojmu spolučloveku, bratovi krčiť pri svojich čižmách. (Kuk.) Nemali iný životný cieľ ako pomáhať svojim bratom a sestrám, za čo považoval svojich spoluľudí. (Jégé)

(jeden) nadčlovek; (bez) nadčloveka; (k) nadčlovekovi; (vidím) nadčloveka; (hej) nadčloveče!; (o) nadčlovekovi; (s) nadčlovekom;

(dvaja) nadľudia; (bez) nadľudí; (k) nadľuďom; (vidím) nadľudí; (hej) nadľudia!; (o) nadľuďoch; (s) nadľuďmi;

(jeden) nadčlovek; (bez) nadčloveka; (k) nadčlovekovi; (vidím) nadčloveka; (hej) nadčloveče!; (o) nadčlovekovi; (s) nadčlovekom;

(štyria) nadľudia; (bez) nadľudí; (k) nadľuďom; (vidím) nadľudí; (hej) nadľudia!; (o) nadľuďoch; (s) nadľuďmi;

(jeden) nadčlovek; (bez) nadčloveka; (k) nadčlovekovi; (vidím) nadčloveka; (hej) nadčloveče!; (o) nadčlovekovi; (s) nadčlovekom;

(traja) nadľudia; (bez) nadľudí; (k) nadľuďom; (vidím) nadľudí; (hej) nadľudia!; (o) nadľuďoch; (s) nadľuďmi;

(jeden) nečlovek; (bez) nečloveka; (k) nečloveku, nečlovekovi; (vidím) nečloveka; (hej) nečloveče!; (o) nečloveku, nečlovekovi; (s) nečlovekom;

(dvaja) neľudia; (bez) neľudí; (k) neľuďom; (vidím) neľudí; (hej) neľudia!; (o) neľuďoch; (s) neľuďmi;

spolučlovek m
1. kto spoločne s niekým žije al. hospodári: ty menowany spolulide magy wsseczkych weczy spolu vzywaty l. trnovec 1578
2. náb kto je súčasne človekom, patrí medzi ľudí: z tym delil Gežjsse, že geho neuznawal byt Bohem a spolučlowekem duh 1723; abi zlé powoláwal na spolučloweka swého bn 1789