človek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, 5. p. človeče, mn. č. ľudia m.
1. jedinec ľudského rodu, živá bytosť, schopná myslieť a pracovať, člen ľudskej spoločnosti, osoba: dobrý, zlý, múdry, známy, neznámy, cudzí, blízky, poriadny, falošný, úprimný č., vzácny, vynikajúci, mladý, dospelý, starý č., jemný, inteligentný, pracovitý, surový, pyšný, zdravý č.; zavraždiť č-a; vykorisťovanie človeka človekom; náb. Syn človeka Kristus
● stať sa novým č-om zmeniť sa, polepšiť sa; byť hotovým č-om dospelým, skúseným; Človek i na šibenicu privykne (prísl.) o ľudskej prispôsobivosti; šaty robia č-a (prísl.) a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, č-a po reči (prísl.) podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka; hovor. hriešny č. úbohý, biedny ľudský tvor; náš č. kto patrí k nám, kto s nami rovnako zmýšľa, našinec; si stratený človek (Jes-á) niet pre teba záchrany;
2. ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho č-om, z niekoho č-a; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Bude na zemi nová jar, keď človek bude človekom. (Ráz.)
3. mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; Tohto človeka už videl. (Ráz.)
4. človeče (ľudia) pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, výčitavo a pod.): Človeče, dávaj pozor! Človeče, netáraj! Človeče, to je krása! Človeče, ako si to predstavuješ? — Človeče, pozor! (Kuk.) Aké tu kone mali, joj, joj, ľudia boží! (Stod.)
5. vyjadruje neurčitú osobu (= každý, niekto, ktokoľvek, pri zápore nikto), vzťahuje sa obyč. na hovoriacu osobu: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. ľahko zablúdi; č. by neveril; č. by si nepomyslel; č. nevie, čo má robiť; U vás zabudne človek aj na to, po čo príde. (Čaj.) Človek je zvedavý. (Ráz.);
človečí, -ia, -ie príd. trochu arch. ľudský (často v rozprávkach): č-ia ruka (Kal.); č-ia hlava (J. Kráľ); duchu človečí (Sládk.); V tých fabrikách hmýrila sa človečia robota. (Smrek);
človiečik, -a/-čka, mn. č. -ovia i ľudkovia m. zdrob. expr.
1. človek nízkej, drobnej postavy: drobný, malý č.;
2. iron. o bezvýznamnom, nepatrnom človeku;
3. fam. o dieťati: Tretia v tej spoločnosti malých človiečikov bola Milka. (Vans.)
4. pri zápore, pri dôraznom popieraní nik, celkom nik: Nevidel pred sebou ani človiečika. (Urb.);
človieča, -aťa i človiečatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.
1. veľmi malý človek;
2. dieťa