človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.
1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u; č. od pera spisovateľ; zasahovanie č-a do prírody ľudí; Syn č-a Kristus
2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy
3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce; č. by sa zbláznil každý v takej situácii
4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!
● žiť ako č. dôstojne; ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city; to je náš č. zmýšľa rovnako ako my; expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor; šaty robia č-a; vtáka poznáš po perí, č-a po reči; → chudobný č. hotová opica;
človiečik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
1. človek drobnej postavy
2. malé dieťa: príchod malého č-a na svet
● nikde (nevidno) ani č-a nik nie je nablízku