Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.

1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u; č. od pera spisovateľ; zasahovanie č-a do prírody ľudí; Syn č-a Kristus

2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy

3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce; č. by sa zbláznil každý v takej situácii

4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!

žiť ako č. dôstojne; ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city; to je náš č. zmýšľa rovnako ako my; expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor; šaty robia č-a; vtáka poznáš po perí, č-a po reči; chudobný č. hotová opica;

človiečik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

1. človek drobnej postavy

2. malé dieťa: príchod malého č-a na svet

nikde (nevidno) ani č-a nik nie je nablízku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
človek ‑a D a L ‑ovi/‑u V človeče mn. ľudia m.; človiečik ‑a mn. ‑ovia m.

človek -ka D a L -kovi/-ku V človeče pl. N ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m.

človek -ka D a L -kovi/-ku V človeče pl. N ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. ▶ najvyvinutejšia živá bytosť schopná myslieť, hovoriť, pracovať a smiať sa: dobrý, zlý, pracovitý, lenivý, čestný, nečestný, známy, neznámy, blízky, cudzí č.; slušný, vzdelaný, inteligentný, kultúrny, súdny č.; milovaný, nenávidený č.; zdravý, chorý č.; mladý, zrelý, starý č.; chudý, tučný, vysoký, nízky č.; dnešný, moderný č.; schopný, šikovný, ambiciózny č.; skromný, statočný, zásadový č.; tuctový č. priemerný; zlatý č. dobrej povahy; nevidiaci, nepočujúci, nemobilný č.; špinavý č. a) ufúľaný b) nečestný; snežný č. tvor podobný ľudskej bytosti údajne žijúci v Himalájach, yeti; expr. č. od pera novinár al. spisovateľ; aktivity človeka; starostlivosť o človeka; rozumové a citové prejavy človeka; č. veľkého formátu; Človeku chýba, keď sa nemeria s niekým iným. [J. Števček]; archeol. neandertálsky, praveký č.; náb. Syn človeka, Vykupiteľ človeka Ježiš Kristus
2.bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek, každý;
so záporným slovesom nikto: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. by neveril; človeku by to ani na um nezišlo; človeku sa ani veriť nechce je to neuveriteľné; č. je z toho popletený; z toho by sa č. zbláznil; furt človeka s niečím otravujú; Zahanbenie necháva na človeku stopy - prospieva mu. [P. Jaroš]; Melódia priam chytá človeka za srdce. [H. Zelinová]
3. ▶ ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho človekom, z niekoho človeka; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Všade cítiť ľudí, a nikde človeka. [J. Puškáš]; Mal som ťa za človeka, Štefan, triasol sa od zlosti bledý Čajka. [K. Lazarová]
4. ▶ mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; vstúpil vysoký č.; Človek si zastal pod prúd vody, čo sa s treskotom rozprskávala na kameňoch, a hľadel na oblohu. [M. Zelinka]
5. človeče hovor. expr.pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, vyčítavo a pod.): hej, č.!; rozmýšľaj, č.!; stoj, č., nie som ti nepriateľ!; neštvi ma, č.!; Zachráňte ma, dobrý človeče! [Ľ. Feldek]; Človeče, ty si niekde stratil nákup! [G. Rothmayerová]
6. človeče hovor. iba v spojení hrať človeče ▶ stolovú spoločenskú hru „človeče, nehnevaj sa´´: poďme si zahrať č.; Videl, ako si tie dve tváre s ďalšími dvoma sadajú za stôl a začínajú hrať človeče, nehnevaj sa. [J. Puškáš]
fraz. Boží človek a) s dobrými vlastnosťami b) dôverčivý, naivne dôverujúci; človek z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; hotový človek dospelý, skúsený; hriešny človek úbohý, biedny ľudský tvor; môj/náš človek kto patrí k nám, kto vyznáva rovnaké hodnoty ako my, našinec; odpísaný človek pri ktorom niet nádeje na zlepšenie, zmenu a pod.; ozval sa v ňom človek prejavili sa u neho ľudské city; posledné veci človeka zomieranie, smrť; stať sa novým človekom zmeniť sa, polepšiť sa; žiť ako človek dôstojneparem. aký človek, taká reč reč prezrádza povahu; človek človeku vlkom; človek mieni, Pán Boh mení; človek nevie dňa ani hodiny môže kedykoľvek zomrieť; človek sa do smrti učí; človek si aj na šibenicu zvykne privykne si na všetko; chudobný človek hotová opica nemajetný nemá spoločenskú vážnosť; nielen chlebom je človek živý potrebuje k životu aj duchovný pokrm; pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže; práca šľachtí človeka; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, človeka po reči podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka
zdrob.človiečik; človečisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: snaživé, snaživý č.; Na kolenách sa klial i pred krčmou ten človečisko, že to vykoná pre akúsi Marišu. [J. C. Hronský]

-ek/425202±112 2.39: substantíva m. živ. N sg. 130762→130930
+48
−64
človek/88619 Marek/11373 František/10780 chlapček/1473 Dubček/1419 Feldek/1165 braček/1094 Válek/892 Vlček/757 synček/657 Vittek/641 Turek/622 Počiatek/567 (94/10871)

-k/4087578±6071 2.54: substantíva m. živ. N sg. 457553→458665
+1649
−1850
človek/88619 Marek/11373 František/10780 básnik/7852 Jack/5881 útočník/5704 tajomník/5365 Slovák/5094 pracovník/4799 mladík/4015 Nick/3823 vojak/3793 Patrik/3762 (1328/297805)

-ovek/89806 10.04: substantíva m. živ. N sg. 88786 človek/88619 nadčlovek/82 pračlovek/69 nečlovek/11 (1/5)

-vek/162602 10.04: substantíva m. živ. N sg. 88786 človek/88619 nadčlovek/82 pračlovek/69 nečlovek/11 (1/5)

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

3. p. manžel

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

človek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, 5. p. človeče, mn. č. ľudia m.

1. jedinec ľudského rodu, živá bytosť, schopná myslieť a pracovať, člen ľudskej spoločnosti, osoba: dobrý, zlý, múdry, známy, neznámy, cudzí, blízky, poriadny, falošný, úprimný č., vzácny, vynikajúci, mladý, dospelý, starý č., jemný, inteligentný, pracovitý, surový, pyšný, zdravý č.; zavraždiť č-a; vykorisťovanie človeka človekom; náb. Syn človeka Kristus

stať sa novým č-om zmeniť sa, polepšiť sa; byť hotovým č-om dospelým, skúseným; Človek i na šibenicu privykne (prísl.) o ľudskej prispôsobivosti; šaty robia č-a (prísl.) a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, č-a po reči (prísl.) podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka; hovor. hriešny č. úbohý, biedny ľudský tvor; náš č. kto patrí k nám, kto s nami rovnako zmýšľa, našinec; si stratený človek (Jes-á) niet pre teba záchrany;

2. ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho č-om, z niekoho č-a; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Bude na zemi nová jar, keď človek bude človekom. (Ráz.)

3. mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; Tohto človeka už videl. (Ráz.)

4. človeče (ľudia) pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, výčitavo a pod.): Človeče, dávaj pozor! Človeče, netáraj! Človeče, to je krása! Človeče, ako si to predstavuješ? — Človeče, pozor! (Kuk.) Aké tu kone mali, joj, joj, ľudia boží! (Stod.)

5. vyjadruje neurčitú osobu (= každý, niekto, ktokoľvek, pri zápore nikto), vzťahuje sa obyč. na hovoriacu osobu: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. ľahko zablúdi; č. by neveril; č. by si nepomyslel; č. nevie, čo má robiť; U vás zabudne človek aj na to, po čo príde. (Čaj.) Človek je zvedavý. (Ráz.);

človečí, -ia, -ie príd. trochu arch. ľudský (často v rozprávkach): č-ia ruka (Kal.); č-ia hlava (J. Kráľ); duchu človečí (Sládk.); V tých fabrikách hmýrila sa človečia robota. (Smrek);

človiečik, -a/-čka, mn. č. -ovia i ľudkovia m. zdrob. expr.

1. človek nízkej, drobnej postavy: drobný, malý č.;

2. iron. o bezvýznamnom, nepatrnom človeku;

3. fam. o dieťati: Tretia v tej spoločnosti malých človiečikov bola Milka. (Vans.)

4. pri zápore, pri dôraznom popieraní nik, celkom nik: Nevidel pred sebou ani človiečika. (Urb.);

človieča, -aťa i človiečatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.

1. veľmi malý človek;

2. dieťa

člek p. človek


člevek p. človek


človek m. (čoviek, čľovek, čľevek, śľevek, čľek)
1. csl najvyspelejšia živá bytosť, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: Toto je ňi človek, to je naveki voľáki mrcha duch! (V. Lom MK); Takí śloveg, iba kot slnce vinďe, muože zomrieťi (Kokava n. Rim. RS); Každého človeka nebaví šecko (Ružindol TRN); darobní človek (Ležiachov MAR); dobrí čoviek (Stupava BRA); mescicki človek (Studenec LVO)
L. umrítí čoviek (Stupava BRA) - mŕtvola; co je to za čovieka? (Jablonové MAL) - kto je to?; ša si ti za človek?! (Slavošovce ROŽ) - aký si, aká si? (obyč. pri rozhorčení)
F. človeg jak koľak (Studenec LVO) - drsný, nepríjemný; človeg ňeveľkeho kostu (Studenec LVO) - chudý; človeg je jako tá rosa na tráve (Bošáca TRČ) - je pominuteľný; jakí človek, taká reč (Lukáčovce HLO) - reč prezrádza povahu; človeg ňie aňiel, izba ňie kostol (Krivá DK) - každý človek sa niekedy neovládne; ňid mesa pres kosci a človeka pre_zlosci (Humenné) - každý človek sa niekedy nahnevá; chudobní śľeveg hotová opica (Rim. Píla RS) - nemajetný nemá spoločenskú vážnosť; jedna bieda človekovi ňižd ňeurobí, ag íh va̋dz ňepríďe (Jasenová DK) - krátke útrapy môže človek prekonať
2. csl mužská osoba, chlap: Prišiou̯ takí človek, čo koše lupcové predáva (Blatnica MAR); Jeden čoviek viedzeu̯ o tem a dau̯ nám viedzet (Koválov SEN); Na valaľe bul taki človek, co še do teho jak kuršmid rozumel (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: Museu̯ len tag robeť človek, ako mu dochoďelo (Kľak NB); Slabímu človeku pri pokoji najlepšie (Detva ZVO); To si človeg aňi ňespomeňe na šecko (Chocholná TRČ); Za dva zlaté mosel človeg jednág aj tíden robit (Ružindol TRN); To buľi teš teke chviľe veśele, co človeg na ňich spomina (Sokoľ KOŠ); Čľek sebe aňi otpočnudz ňema kedi (Kendice PRE)
4. expr. osoba s pozitívnym vzťahom k iným, statočný, uznanlivý človek: Aľe ešťe preca (hájnik) človeg bou̯, rátau̯ nám (pokutu) iba za krave (V. Lom MK); Náž obrlajdinand bóv človek, luckí bóv na nás (Brestovany TRN)
F. ona s ňeho spravila človeka (Lapáš NIT) - vychovala ho, pričinila sa o jeho spoločenské postavenie
5. hont, jzáh zastar. manžel: Či sťe ňeviďeľi muojho človeka? (Dačov Lom KRU); Múj čoviek išeu̯ kosit (Jakubov MAL)
6. jtrenč zastar. hlava roľníckej usadlosti, gazda: Náš človeg ňeňié doma (Bošáca TRČ)
7. csl expr. v oslovení, zvolaní: Človeče, za tuo_voduov náz nájdu! (Beňadovo NÁM); Človeče boží, šak si merkuj trochu! (Brestovany TRN); Človeče boski, ta co to robiš?! (Dl. Lúka BAR)


čoviek p. človek

človek m
1. živá bytosť schopná myslieť, hovoriť a pracovať: ta dwa czlowieky k nam sie wraticze (BYTČA 1484 SČL); od pliessowskeho cžloweka (ZVOLEN 1645) Pliešovčana; geho mrcha cžlowekom naziwa (ZORKOVCE 1732); Gyuro Hužwa gest gedon dobri a tichy člowek, nie garazda (V. ČEPČÍN 1734)
L. przissly czlowiek (ŽK 1473) prisťahovalec; swobodneho czlowieka (ŽK 1489) nie poddaného; kralowskeho cžloweka (SKLABIŇA 1522) vysokého štátneho úradníka; černého člowěka (RW 1702) černocha; mister, ktery by zgednal učzna a byla by syrota, musy z dobrjm člowekom naložiti, ktery by za neho ručil (CA 1750) práv s občanom, ktorého rozhodnutie al. svedectvo malo právnu záväznosť, s hodnoverným človekom; bansky človek (MB 1759) zamestnaný v bani; obecný člowek jednoduchý, nešľachtic; generosus homo: zemánsky človek zeman (KS 1763); bes pomocy prawnyho čloweka každy sam (listiny) zepsati muže (WZ 1797); kt. pozná právo, zákony; biedny, hriešny, mizerný č. obyč. vo formulách vyj. poníženosť voči svetskej al. cirk. vrchnosti: ya hriessny a biedny cžlowek wiznawam (BAg 1585); jakože može mizerny človek panstvo kontentovat (VAVREČKA 1775 LP); chudobný, chudý, podpoddaný, pospolitý, (s)prostý, úbohý č. nemajúci šľachtický pôvod, nezeman, neslobodný, bez privilégií: bozeynik (má mať) ortel wietssie nez prosty czlowiek (ŽK 1473); muogy chudj czlowek poddany (BLATNICA 1565 KL); vbohy czlowek, hoffer (SUČANY 1622); sprosti czlowek (TRENČÍN 1647); cžloweka pospoliteho (CA 1697); budto zemana aneb chudobneho čzloweka (DRIETOMA 1729); meštiansky, várošský č. mešťan: municipalis homo: messtánsky člowek (KS 1763); aby zaden várošský člowek (pálenku) se neopowážil, jedine od panstwa brati (V. ŠARIŠ 1773 LP); z úradu, úradský č. vyšší úradník z predstavenstva mesta, obce: powolal k sebe Jana Sswaba, z vradu cžloweka ((ŽILINA) 1572);
x. práv božený, prísažný č. člen obecnej al. mestskej rady, boženík: Ssteffan Madlenicz, czlowek prysasny (ĎURČINÁ 1562); dobre zachovalý č., dobrého svedomia č., hodnoverný, poctivý, statočný, úprimný č. vieryhodný č. bezúhonná, čestná osoba: wiprawili cžloweka hodnowerneho (BRATISLAVA 1559); my geho gakossto podctyweho cžloweka wysweczugeme (BLATNICA 1589); o dobrem, sslechetnem, dobre zachowalem čloweku (S. ĽUPČA 1603); dobreho swiedomy czlowiek (SKALICA 1671); aby (mýtnik) statečžneho čloweka na swe misto ustanowyl (RADVAŇ 1702); ma pani venditrix skrz wierihodneho cžloweka rukudanim oslobodit (ŽILINA 1710);
x. bibl Syn cžloweka pryssiel na swet (BAg 1585) o Kristovi; Boh-č. Pán č-a Kristus: Pán čloweka (KB 1757); skrz Boha-človeka (BR 1785)
F. gakowy člowek, takowa recž (SiN 1678) človeka možno spoznať podľa reči; musýss se w nowého člowěka oblecy o premenení, polepšení (KO 1782)
2. osoba majúca morálne a charakterové vlastnosti, humánny, charakterný tvor: ga uznawagice W. M. za čloweka (Z. DEDINA 1679); nenj hoden, aby se za čloweka menowal (KS 1763) je neľudský
3. ako označenie bližšie neurčenej osoby v platnosti neurčitého zámena, niekto, ktokoľvek: dokadz sie czlowiek brani s ortylem a s prawem, tehdy gesstie negest odpowiedal (ŽK 1473); s teg pricziny s panom palatinusom czlovek tessko muž bity na reczy (B. BYSTRICA 1662 E); kdy čloweka bolj žaludek anebo ma trhanj w strewach, tedy tomu se ma žaludek namastiti (RT 17. st); receptus: smelé bespečné mjsto, kam člowek častokrát ucházá (KS 1763)
4. v platnosti všeob. podmetu: Magdalena Medek fassa est: (obžalovaná) dosti lala, ale člowek giž zabudol (S. ĽUPČA 1689) zabudla som
5. expr v platnosti oslovenia: mili, dobri člowecže (TC 1631); powec, czlowecze hriessny (MS 1758); pamatug, čloweče, že prach sy a na prach se obratyš (KP 18. st); človečí, človecký príd k 1: po clowyecye spasenye (VV 14. st); do czlowiecziho dworu (ŽK 1473); necht žiadny a nykde dreweneho sspalka k podobenstwy cžlowečeg twary wyritiho neklade (MURÁŇ 1585); kože člowečy (KoA 17. st); človeči maso gedlj (KT 1753); aetas firmata: člowecky čas, wek (KS 1763)
L. sinu člowecži (TC 1631) oslovenie človeka; k 2: humanitus: wélmy lidsky, člowecky člowek (KS 1763); po č-y prísl výraz k 2: praebere se vegetum et acrem: po člowecky seba sprawowati (KS 1763); po človecky učinil (JANOVÍK 18. st LP)

Člow'ek Člow'ek
človek
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) človek že cezeň možno kúpiť všetko, čo človek chce. Je to pravda? Aspirín, knihu
G (bez) človeka v akom stave je nervový systém človeka . „Dokáže určiť, do akej miery
D (k) človekovi ale tiež - a vlastne najmä - človekovi Feldekovi. Jeho hravosť je
D (k) človeku som sa, že skutočná láska vtrhne človeku do života zrazu — ako búrka.
A (vidím) človeka ciest a chodníkov, ktoré lákajú človeka aj na bezstarostné vandrovky,
V (hej) človek! deklamoval labutí text: „Ahoj, ty človek , čo sa teraz na mňa dívaš!
V (hej) človeče! „Ten váš chlieb bol špinavý, človeče !“ zvolal Hunsden. „Špinavý a
L (o) človekovi na mysliacom alebo hovoriacom človekovi . Stvorenia nie sú, ale stále
L (o) človeku ľudskosť – človečenstvo v človeku . S tým sa spája potreba nielen
I (s) človekom každý naokolo zatúži byť lepším človekom . Táto kniha mu patrí rovnako
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) ľudia mi svoje šaty a kapucňu, aby ma ľudia na ulici nespoznali? Musím odtiaľto
G (bez) ľudí povedala, že Anglicko je plné ľudí , ktorí hľadajú prácu. Myslím,
D (k) ľuďom zverovať ich počas vystúpení cudzím ľuďom . Dnes Musu Ludens tvorí päťčlenná
A (vidím) ľudí vidia iba deti – pre ostatných ľudí je neviditeľný. Ako anjel je tiež
L (o) ľuďoch podobné ako inde. Všade je to o ľuďoch , dôležité je, aby chodili na
I (s) ľuďmi Brahmanom a Márom, bohmi a ľuďmi , na svete nie je nik, kto by

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČLOVEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ak každý človek et si chaque homme
ani ľudia, ani kone ni hommes ni chevaux
ani ľudia, ani zvieratá ni bêtes ni gens
človek je ten poslanec homme est ce député
človek, suchý a nervózny homme, sec et nerveux
človek veľmi bohatý, ktorý homme très riche qui
mladých ľudí a niekoľko jeunes gens et quelques
šťastný, ale aký človek heureux, mais quel homme
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu