Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.

1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u; č. od pera spisovateľ; zasahovanie č-a do prírody ľudí; Syn č-a Kristus

2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy

3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce; č. by sa zbláznil každý v takej situácii

4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!

● žiť ako č. dôstojne; ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city; to je náš č. zmýšľa rovnako ako my; expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor; šaty robia č-a; vtáka poznáš po perí, č-a po reči; → chudobný č. hotová opica;

človiečik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

1. človek drobnej postavy

2. malé dieťa: príchod malého č-a na svet

● nikde (nevidno) ani č-a nik nie je nablízku

človek -ka D a L -kovi/-ku V človeče pl. N ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m.

človek -ka D a L -kovi/-ku V človeče pl. N ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. ▶ najvyvinutejšia živá bytosť schopná myslieť, hovoriť, pracovať a smiať sa: dobrý, zlý, pracovitý, lenivý, čestný, nečestný, známy, neznámy, blízky, cudzí č.; slušný, vzdelaný, inteligentný, kultúrny, súdny č.; milovaný, nenávidený č.; zdravý, chorý č.; mladý, zrelý, starý č.; chudý, tučný, vysoký, nízky č.; dnešný, moderný č.; schopný, šikovný, ambiciózny č.; skromný, statočný, zásadový č.; tuctový č. priemerný; zlatý č. dobrej povahy; nevidiaci, nepočujúci, nemobilný č.; špinavý č. a) ufúľaný b) nečestný; snežný č. tvor podobný ľudskej bytosti údajne žijúci v Himalájach, yeti; expr. č. od pera novinár al. spisovateľ; aktivity človeka; starostlivosť o človeka; rozumové a citové prejavy človeka; č. veľkého formátu; Človeku chýba, keď sa nemeria s niekým iným. [J. Števček]; archeol. neandertálsky, praveký č.; náb. Syn človeka, Vykupiteľ človeka Ježiš Kristus
2. ▶ bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek, každý;
so záporným slovesom nikto: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. by neveril; človeku by to ani na um nezišlo; človeku sa ani veriť nechce je to neuveriteľné; č. je z toho popletený; z toho by sa č. zbláznil; furt človeka s niečím otravujú; Zahanbenie necháva na človeku stopy - prospieva mu. [P. Jaroš]; Melódia priam chytá človeka za srdce. [H. Zelinová]
3. ▶ ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho človekom, z niekoho človeka; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Všade cítiť ľudí, a nikde človeka. [J. Puškáš]; Mal som ťa za človeka, Štefan, triasol sa od zlosti bledý Čajka. [K. Lazarová]
4. ▶ mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; vstúpil vysoký č.; Človek si zastal pod prúd vody, čo sa s treskotom rozprskávala na kameňoch, a hľadel na oblohu. [M. Zelinka]
5. človeče hovor. expr. ▶ pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, vyčítavo a pod.): hej, č.!; rozmýšľaj, č.!; stoj, č., nie som ti nepriateľ!; neštvi ma, č.!; Zachráňte ma, dobrý človeče! [Ľ. Feldek]; Človeče, ty si niekde stratil nákup! [G. Rothmayerová]
6. človeče hovor. iba v spojení hrať človeče ▶ stolovú spoločenskú hru „človeče, nehnevaj sa´´: poďme si zahrať č.; Videl, ako si tie dve tváre s ďalšími dvoma sadajú za stôl a začínajú hrať človeče, nehnevaj sa. [J. Puškáš]
◘ fraz. Boží človek a) s dobrými vlastnosťami b) dôverčivý, naivne dôverujúci; človek z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; hotový človek dospelý, skúsený; hriešny človek úbohý, biedny ľudský tvor; môj/náš človek kto patrí k nám, kto vyznáva rovnaké hodnoty ako my, našinec; odpísaný človek pri ktorom niet nádeje na zlepšenie, zmenu a pod.; ozval sa v ňom človek prejavili sa u neho ľudské city; posledné veci človeka zomieranie, smrť; stať sa novým človekom zmeniť sa, polepšiť sa; žiť ako človek dôstojne ◘ parem. aký človek, taká reč reč prezrádza povahu; človek človeku vlkom; človek mieni, Pán Boh mení; človek nevie dňa ani hodiny môže kedykoľvek zomrieť; človek sa do smrti učí; človek si aj na šibenicu zvykne privykne si na všetko; chudobný človek hotová opica nemajetný nemá spoločenskú vážnosť; nielen chlebom je človek živý potrebuje k životu aj duchovný pokrm; pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže; práca šľachtí človeka; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, človeka po reči podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka
▷ zdrob. ↗ človiečik; človečisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: snaživé, snaživý č.; Na kolenách sa klial i pred krčmou ten človečisko, že to vykoná pre akúsi Marišu. [J. C. Hronský]

človek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, 5. p. človeče, mn. č. ľudia m.

1. jedinec ľudského rodu, živá bytosť, schopná myslieť a pracovať, člen ľudskej spoločnosti, osoba: dobrý, zlý, múdry, známy, neznámy, cudzí, blízky, poriadny, falošný, úprimný č., vzácny, vynikajúci, mladý, dospelý, starý č., jemný, inteligentný, pracovitý, surový, pyšný, zdravý č.; zavraždiť č-a; vykorisťovanie človeka človekom; náb. Syn človeka Kristus

● stať sa novým č-om zmeniť sa, polepšiť sa; byť hotovým č-om dospelým, skúseným; Človek i na šibenicu privykne (prísl.) o ľudskej prispôsobivosti; šaty robia č-a (prísl.) a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší; b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, č-a po reči (prísl.) podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka; hovor. hriešny č. úbohý, biedny ľudský tvor; náš č. kto patrí k nám, kto s nami rovnako zmýšľa, našinec; si stratený človek (Jes-á) niet pre teba záchrany;

2. ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho č-om, z niekoho č-a; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Bude na zemi nová jar, keď človek bude človekom. (Ráz.)

3. mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; Tohto človeka už videl. (Ráz.)

4. človeče (ľudia) pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, výčitavo a pod.): Človeče, dávaj pozor! Človeče, netáraj! Človeče, to je krása! Človeče, ako si to predstavuješ? — Človeče, pozor! (Kuk.) Aké tu kone mali, joj, joj, ľudia boží! (Stod.)

5. vyjadruje neurčitú osobu (= každý, niekto, ktokoľvek, pri zápore nikto), vzťahuje sa obyč. na hovoriacu osobu: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. ľahko zablúdi; č. by neveril; č. by si nepomyslel; č. nevie, čo má robiť; U vás zabudne človek aj na to, po čo príde. (Čaj.) Človek je zvedavý. (Ráz.);

človečí, -ia, -ie príd. trochu arch. ľudský (často v rozprávkach): č-ia ruka (Kal.); č-ia hlava (J. Kráľ); duchu človečí (Sládk.); V tých fabrikách hmýrila sa človečia robota. (Smrek);

človiečik, -a/-čka, mn. č. -ovia i ľudkovia m. zdrob. expr.

1. človek nízkej, drobnej postavy: drobný, malý č.;

2. iron. o bezvýznamnom, nepatrnom človeku;

3. fam. o dieťati: Tretia v tej spoločnosti malých človiečikov bola Milka. (Vans.)

4. pri zápore, pri dôraznom popieraní nik, celkom nik: Nevidel pred sebou ani človiečika. (Urb.);

človieča, -aťa i človiečatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.

1. veľmi malý človek;

2. dieťa

člek p. človek

člevek p. človek

človek m. (čoviek, čľovek, čľevek, śľevek, čľek)
1. csl najvyspelejšia živá bytosť, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: Toto je ňi človek, to je naveki voľáki mrcha duch! (V. Lom MK); Takí śloveg, iba kot slnce vinďe, muože zomrieťi (Kokava n. Rim. RS); Každého človeka nebaví šecko (Ružindol TRN); darobní človek (Ležiachov MAR); dobrí čoviek (Stupava BRA); mescicki človek (Studenec LVO)
L. umrítí čoviek (Stupava BRA) - mŕtvola; co je to za čovieka? (Jablonové MAL) - kto je to?; ša si ti za človek?! (Slavošovce ROŽ) - aký si, aká si? (obyč. pri rozhorčení)
F. človeg jak koľak (Studenec LVO) - drsný, nepríjemný; človeg ňeveľkeho kostu (Studenec LVO) - chudý; človeg je jako tá rosa na tráve (Bošáca TRČ) - je pominuteľný; jakí človek, taká reč (Lukáčovce HLO) - reč prezrádza povahu; človeg ňie aňiel, izba ňie kostol (Krivá DK) - každý človek sa niekedy neovládne; ňid mesa pres kosci a človeka pre_zlosci (Humenné) - každý človek sa niekedy nahnevá; chudobní śľeveg hotová opica (Rim. Píla RS) - nemajetný nemá spoločenskú vážnosť; jedna bieda človekovi ňižd ňeurobí, ag íh va̋dz ňepríďe (Jasenová DK) - krátke útrapy môže človek prekonať
2. csl mužská osoba, chlap: Prišiou̯ takí človek, čo koše lupcové predáva (Blatnica MAR); Jeden čoviek viedzeu̯ o tem a dau̯ nám viedzet (Koválov SEN); Na valaľe bul taki človek, co še do teho jak kuršmid rozumel (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: Museu̯ len tag robeť človek, ako mu dochoďelo (Kľak NB); Slabímu človeku pri pokoji najlepšie (Detva ZVO); To si človeg aňi ňespomeňe na šecko (Chocholná TRČ); Za dva zlaté mosel človeg jednág aj tíden robit (Ružindol TRN); To buľi teš teke chviľe veśele, co človeg na ňich spomina (Sokoľ KOŠ); Čľek sebe aňi otpočnudz ňema kedi (Kendice PRE)
4. expr. osoba s pozitívnym vzťahom k iným, statočný, uznanlivý človek: Aľe ešťe preca (hájnik) človeg bou̯, rátau̯ nám (pokutu) iba za krave (V. Lom MK); Náž obrlajdinand bóv človek, luckí bóv na nás (Brestovany TRN)
F. ona s ňeho spravila človeka (Lapáš NIT) - vychovala ho, pričinila sa o jeho spoločenské postavenie
5. hont, jzáh zastar. manžel: Či sťe ňeviďeľi muojho človeka? (Dačov Lom KRU); Múj čoviek išeu̯ kosit (Jakubov MAL)
6. jtrenč zastar. hlava roľníckej usadlosti, gazda: Náš človeg ňeňié doma (Bošáca TRČ)
7. csl expr. v oslovení, zvolaní: Človeče, za tuo_voduov náz nájdu! (Beňadovo NÁM); Človeče boží, šak si merkuj trochu! (Brestovany TRN); Človeče boski, ta co to robiš?! (Dl. Lúka BAR)

čoviek p. človek

človek m
1. živá bytosť schopná myslieť, hovoriť a pracovať: ta dwa czlowieky k nam sie wraticze (BYTČA 1484 SČL); od pliessowskeho cžloweka (ZVOLEN 1645) Pliešovčana; geho mrcha cžlowekom naziwa (ZORKOVCE 1732); Gyuro Hužwa gest gedon dobri a tichy člowek, nie garazda (V. ČEPČÍN 1734)
L. przissly czlowiek (ŽK 1473) prisťahovalec; swobodneho czlowieka (ŽK 1489) nie poddaného; kralowskeho cžloweka (SKLABIŇA 1522) vysokého štátneho úradníka; černého člowěka (RW 1702) černocha; mister, ktery by zgednal učzna a byla by syrota, musy z dobrjm člowekom naložiti, ktery by za neho ručil (CA 1750) práv s občanom, ktorého rozhodnutie al. svedectvo malo právnu záväznosť, s hodnoverným človekom; bansky človek (MB 1759) zamestnaný v bani; obecný člowek jednoduchý, nešľachtic; generosus homo: zemánsky človek zeman (KS 1763); bes pomocy prawnyho čloweka každy sam (listiny) zepsati muže (WZ 1797); kt. pozná právo, zákony; biedny, hriešny, mizerný č. obyč. vo formulách vyj. poníženosť voči svetskej al. cirk. vrchnosti: ya hriessny a biedny cžlowek wiznawam (BAg 1585); jakože može mizerny človek panstvo kontentovat (VAVREČKA 1775 LP); chudobný, chudý, podpoddaný, pospolitý, (s)prostý, úbohý č. nemajúci šľachtický pôvod, nezeman, neslobodný, bez privilégií: bozeynik (má mať) ortel wietssie nez prosty czlowiek (ŽK 1473); muogy chudj czlowek poddany (BLATNICA 1565 KL); vbohy czlowek, hoffer (SUČANY 1622); sprosti czlowek (TRENČÍN 1647); cžloweka pospoliteho (CA 1697); budto zemana aneb chudobneho čzloweka (DRIETOMA 1729); meštiansky, várošský č. mešťan: municipalis homo: messtánsky člowek (KS 1763); aby zaden várošský člowek (pálenku) se neopowážil, jedine od panstwa brati (V. ŠARIŠ 1773 LP); z úradu, úradský č. vyšší úradník z predstavenstva mesta, obce: powolal k sebe Jana Sswaba, z vradu cžloweka ((ŽILINA) 1572);
x. práv božený, prísažný č. člen obecnej al. mestskej rady, boženík: Ssteffan Madlenicz, czlowek prysasny (ĎURČINÁ 1562); dobre zachovalý č., dobrého svedomia č., hodnoverný, poctivý, statočný, úprimný č. vieryhodný č. bezúhonná, čestná osoba: wiprawili cžloweka hodnowerneho (BRATISLAVA 1559); my geho gakossto podctyweho cžloweka wysweczugeme (BLATNICA 1589); o dobrem, sslechetnem, dobre zachowalem čloweku (S. ĽUPČA 1603); dobreho swiedomy czlowiek (SKALICA 1671); aby (mýtnik) statečžneho čloweka na swe misto ustanowyl (RADVAŇ 1702); ma pani venditrix skrz wierihodneho cžloweka rukudanim oslobodit (ŽILINA 1710);
x. bibl Syn cžloweka pryssiel na swet (BAg 1585) o Kristovi; Boh-č. Pán č-a Kristus: Pán čloweka (KB 1757); skrz Boha-človeka (BR 1785)
F. gakowy člowek, takowa recž (SiN 1678) človeka možno spoznať podľa reči; musýss se w nowého člowěka oblecy o premenení, polepšení (KO 1782)
2. osoba majúca morálne a charakterové vlastnosti, humánny, charakterný tvor: ga uznawagice W. M. za čloweka (Z. DEDINA 1679); nenj hoden, aby se za čloweka menowal (KS 1763) je neľudský
3. ako označenie bližšie neurčenej osoby v platnosti neurčitého zámena, niekto, ktokoľvek: dokadz sie czlowiek brani s ortylem a s prawem, tehdy gesstie negest odpowiedal (ŽK 1473); s teg pricziny s panom palatinusom czlovek tessko muž bity na reczy (B. BYSTRICA 1662 E); kdy čloweka bolj žaludek anebo ma trhanj w strewach, tedy tomu se ma žaludek namastiti (RT 17. st); receptus: smelé bespečné mjsto, kam člowek častokrát ucházá (KS 1763)
4. v platnosti všeob. podmetu: Magdalena Medek fassa est: (obžalovaná) dosti lala, ale člowek giž zabudol (S. ĽUPČA 1689) zabudla som
5. expr v platnosti oslovenia: mili, dobri člowecže (TC 1631); powec, czlowecze hriessny (MS 1758); pamatug, čloweče, že prach sy a na prach se obratyš (KP 18. st); človečí, človecký príd k 1: po clowyecye spasenye (VV 14. st); do czlowiecziho dworu (ŽK 1473); necht žiadny a nykde dreweneho sspalka k podobenstwy cžlowečeg twary wyritiho neklade (MURÁŇ 1585); kože člowečy (KoA 17. st); človeči maso gedlj (KT 1753); aetas firmata: člowecky čas, wek (KS 1763)
L. sinu člowecži (TC 1631) oslovenie človeka; k 2: humanitus: wélmy lidsky, člowecky člowek (KS 1763); po č-y prísl výraz k 2: praebere se vegetum et acrem: po člowecky seba sprawowati (KS 1763); po človecky učinil (JANOVÍK 18. st LP)