Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sssj ma subst

človek -ka D a L -kovi/-ku V človeče pl. N ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. ▶ najvyvinutejšia živá bytosť schopná myslieť, hovoriť, pracovať a smiať sa: dobrý, zlý, pracovitý, lenivý, čestný, nečestný, známy, neznámy, blízky, cudzí č.; slušný, vzdelaný, inteligentný, kultúrny, súdny č.; milovaný, nenávidený č.; zdravý, chorý č.; mladý, zrelý, starý č.; chudý, tučný, vysoký, nízky č.; dnešný, moderný č.; schopný, šikovný, ambiciózny č.; skromný, statočný, zásadový č.; tuctový č. priemerný; zlatý č. dobrej povahy; nevidiaci, nepočujúci, nemobilný č.; špinavý č. a) ufúľaný b) nečestný; snežný č. tvor podobný ľudskej bytosti údajne žijúci v Himalájach, yeti; expr. č. od pera novinár al. spisovateľ; aktivity človeka; starostlivosť o človeka; rozumové a citové prejavy človeka; č. veľkého formátu; Človeku chýba, keď sa nemeria s niekým iným. [J. Števček]; archeol. neandertálsky, praveký č.; náb. Syn človeka, Vykupiteľ človeka Ježiš Kristus
2.bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek, každý;
so záporným slovesom nikto: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. by neveril; človeku by to ani na um nezišlo; človeku sa ani veriť nechce je to neuveriteľné; č. je z toho popletený; z toho by sa č. zbláznil; furt človeka s niečím otravujú; Zahanbenie necháva na človeku stopy - prospieva mu. [P. Jaroš]; Melódia priam chytá človeka za srdce. [H. Zelinová]
3. ▶ ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho človekom, z niekoho človeka; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Všade cítiť ľudí, a nikde človeka. [J. Puškáš]; Mal som ťa za človeka, Štefan, triasol sa od zlosti bledý Čajka. [K. Lazarová]
4. ▶ mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; vstúpil vysoký č.; Človek si zastal pod prúd vody, čo sa s treskotom rozprskávala na kameňoch, a hľadel na oblohu. [M. Zelinka]
5. človeče hovor. expr.pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, vyčítavo a pod.): hej, č.!; rozmýšľaj, č.!; stoj, č., nie som ti nepriateľ!; neštvi ma, č.!; Zachráňte ma, dobrý človeče! [Ľ. Feldek]; Človeče, ty si niekde stratil nákup! [G. Rothmayerová]
6. človeče hovor. iba v spojení hrať človeče ▶ stolovú spoločenskú hru „človeče, nehnevaj sa´´: poďme si zahrať č.; Videl, ako si tie dve tváre s ďalšími dvoma sadajú za stôl a začínajú hrať človeče, nehnevaj sa. [J. Puškáš]
fraz. Boží človek a) s dobrými vlastnosťami b) dôverčivý, naivne dôverujúci; človek z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; hotový človek dospelý, skúsený; hriešny človek úbohý, biedny ľudský tvor; môj/náš človek kto patrí k nám, kto vyznáva rovnaké hodnoty ako my, našinec; odpísaný človek pri ktorom niet nádeje na zlepšenie, zmenu a pod.; ozval sa v ňom človek prejavili sa u neho ľudské city; posledné veci človeka zomieranie, smrť; stať sa novým človekom zmeniť sa, polepšiť sa; žiť ako človek dôstojneparem. aký človek, taká reč reč prezrádza povahu; človek človeku vlkom; človek mieni, Pán Boh mení; človek nevie dňa ani hodiny môže kedykoľvek zomrieť; človek sa do smrti učí; človek si aj na šibenicu zvykne privykne si na všetko; chudobný človek hotová opica nemajetný nemá spoločenskú vážnosť; nielen chlebom je človek živý potrebuje k životu aj duchovný pokrm; pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže; práca šľachtí človeka; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, človeka po reči podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka
zdrob.človiečik; človečisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: snaživé, snaživý č.; Na kolenách sa klial i pred krčmou ten človečisko, že to vykoná pre akúsi Marišu. [J. C. Hronský]

Morfologický analyzátor

človek podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) človek; (bez) človeka; (k) človekovi, človeku; (vidím) človeka; (hej) človeče!; (o) človekovi, človeku; (s) človekom;

(traja) ľudia; (bez) ľudí; (k) ľuďom; (vidím) ľudí; (o) ľuďoch; (s) ľuďmi;

človek
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) človek že cezeň možno kúpiť všetko, čo človek chce. Je to pravda? Aspirín, knihu
G (bez) človeka v akom stave je nervový systém človeka . „Dokáže určiť, do akej miery
D (k) človekovi ale tiež - a vlastne najmä - človekovi Feldekovi. Jeho hravosť je
D (k) človeku som sa, že skutočná láska vtrhne človeku do života zrazu — ako búrka.
A (vidím) človeka ciest a chodníkov, ktoré lákajú človeka aj na bezstarostné vandrovky,
V (hej) človek! deklamoval labutí text: „Ahoj, ty človek , čo sa teraz na mňa dívaš!
V (hej) človeče! „Ten váš chlieb bol špinavý, človeče !“ zvolal Hunsden. „Špinavý a
L (o) človekovi na mysliacom alebo hovoriacom človekovi . Stvorenia nie sú, ale stále
L (o) človeku ľudskosť – človečenstvo v človeku . S tým sa spája potreba nielen
I (s) človekom každý naokolo zatúži byť lepším človekom . Táto kniha mu patrí rovnako
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) ľudia mi svoje šaty a kapucňu, aby ma ľudia na ulici nespoznali? Musím odtiaľto
G (bez) ľudí povedala, že Anglicko je plné ľudí , ktorí hľadajú prácu. Myslím,
D (k) ľuďom zverovať ich počas vystúpení cudzím ľuďom . Dnes Musu Ludens tvorí päťčlenná
A (vidím) ľudí vidia iba deti – pre ostatných ľudí je neviditeľný. Ako anjel je tiež
L (o) ľuďoch podobné ako inde. Všade je to o ľuďoch , dôležité je, aby chodili na
I (s) ľuďmi Brahmanom a Márom, bohmi a ľuďmi , na svete nie je nik, kto by

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor