človek -ka D a L -kovi/-ku V človeče pl. N ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. ▶ najvyvinutejšia živá bytosť schopná myslieť, hovoriť, pracovať a smiať sa: dobrý, zlý, pracovitý, lenivý, čestný, nečestný, známy, neznámy, blízky, cudzí č.; slušný, vzdelaný, inteligentný, kultúrny, súdny č.; milovaný, nenávidený č.; zdravý, chorý č.; mladý, zrelý, starý č.; chudý, tučný, vysoký, nízky č.; dnešný, moderný č.; schopný, šikovný, ambiciózny č.; skromný, statočný, zásadový č.; tuctový č. priemerný; zlatý č. dobrej povahy; nevidiaci, nepočujúci, nemobilný č.; špinavý č. a) ufúľaný b) nečestný; snežný č. tvor podobný ľudskej bytosti údajne žijúci v Himalájach, yeti; expr. č. od pera novinár al. spisovateľ; aktivity človeka; starostlivosť o človeka; rozumové a citové prejavy človeka; č. veľkého formátu; Človeku chýba, keď sa nemeria s niekým iným. [J. Števček]; archeol. neandertálsky, praveký č.; náb. Syn človeka, Vykupiteľ človeka Ježiš Kristus
2. ▶ bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek, každý;
so záporným slovesom nikto: č. nikdy nevie; č. sa mýli; č. by neveril; človeku by to ani na um nezišlo; človeku sa ani veriť nechce je to neuveriteľné; č. je z toho popletený; z toho by sa č. zbláznil; furt človeka s niečím otravujú; Zahanbenie necháva na človeku stopy - prospieva mu. [P. Jaroš]; Melódia priam chytá človeka za srdce. [H. Zelinová]
3. ▶ ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho človekom, z niekoho človeka; ozval sa, zvíťazil v ňom č.; Všade cítiť ľudí, a nikde človeka. [J. Puškáš]; Mal som ťa za človeka, Štefan, triasol sa od zlosti bledý Čajka. [K. Lazarová]
4. ▶ mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.; vstúpil vysoký č.; Človek si zastal pod prúd vody, čo sa s treskotom rozprskávala na kameňoch, a hľadel na oblohu. [M. Zelinka]
5. človeče hovor. expr. ▶ pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, vyčítavo a pod.): hej, č.!; rozmýšľaj, č.!; stoj, č., nie som ti nepriateľ!; neštvi ma, č.!; Zachráňte ma, dobrý človeče! [Ľ. Feldek]; Človeče, ty si niekde stratil nákup! [G. Rothmayerová]
6. človeče hovor. iba v spojení hrať človeče ▶ stolovú spoločenskú hru „človeče, nehnevaj sa´´: poďme si zahrať č.; Videl, ako si tie dve tváre s ďalšími dvoma sadajú za stôl a začínajú hrať človeče, nehnevaj sa. [J. Puškáš]
◘ fraz. Boží človek a) s dobrými vlastnosťami b) dôverčivý, naivne dôverujúci; človek z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; hotový človek dospelý, skúsený; hriešny človek úbohý, biedny ľudský tvor; môj/náš človek kto patrí k nám, kto vyznáva rovnaké hodnoty ako my, našinec; odpísaný človek pri ktorom niet nádeje na zlepšenie, zmenu a pod.; ozval sa v ňom človek prejavili sa u neho ľudské city; posledné veci človeka zomieranie, smrť; stať sa novým človekom zmeniť sa, polepšiť sa; žiť ako človek dôstojne ◘ parem. aký človek, taká reč reč prezrádza povahu; človek človeku vlkom; človek mieni, Pán Boh mení; človek nevie dňa ani hodiny môže kedykoľvek zomrieť; človek sa do smrti učí; človek si aj na šibenicu zvykne privykne si na všetko; chudobný človek hotová opica nemajetný nemá spoločenskú vážnosť; nielen chlebom je človek živý potrebuje k životu aj duchovný pokrm; pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže; práca šľachtí človeka; šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia; vtáka poznáš po perí, človeka po reči podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka
▷ zdrob. ↗ človiečik; človečisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: snaživé, snaživý č.; Na kolenách sa klial i pred krčmou ten človečisko, že to vykoná pre akúsi Marišu. [J. C. Hronský]