Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čln -a m. menšia loď, loďka: motorový, rybársky, záchranný č.;

člnový príd.;

člnok -nka m.

1. zdrob. k čln

2. čln

3. puzdro v tvare loďky, v kt. sa pohybuje cievka: tkáčsky č.;

člnkový príd.

člnok člnka pl. N člnky m.

čln člna pl. N člny m. ▶ otvorené al. polozakryté menšie plavidlo predĺženého tvaru: riečny, morský č.; drevený, nafukovací, gumový č.; veslový, motorový č.; záchranný, hliadkový, policajný č.; rybársky, výletný, pretekársky č.; nákladný č. plavidlo bez vlastného pohonu na prevážanie nákladov medzi loďami a brehom; vlečný č. bez vlastného pohonu; korma člna; kapacita, posádka člna; požičovňa člnov; spustiť č. na vodu; nastúpiť, nasadnúť, do člna; vytiahnuť č. na breh; vodné lyžovanie za člnom; Nestačili sme sa ani nadýchnuť a čln bol hore dnom. [InZ 2000]; Bútľavie v plytčinách zodratý, starý čln. [M. Rúfus] ◘ fraz. topánky ako člny neprimerane veľké ▷ zdrob. ↗ člnok; člnisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: Všetky tri člniská mieria v zástupe rovno do zátoky. [I. Izakovič]

člnok člnka pl. N člnky m. 1. zdrob. ▶ malý čln: chlapček sa hrá s člnkom vo vani
2. ▶ otvorené al. polozakryté menšie plavidlo predĺženého tvaru, čln: rybársky, záchranný č.; nafukovací č.; malé dvojmiestne člnky; plavba na bezmotorových člnkoch; nasadnúť, naskočiť do člnka; od brehu vyrazili domorodci na člnkoch; Voda je ešte stále privysoká, na člnku by sme vari ani neboli prešli. [I. Habaj]
3. textil. ▶ puzdro člnkovitého tvaru na cievku s niťou, ktorým sa zavádza útok do medzery osnovných priadzí, čím sa vytvára priečna sústava nití v tkanive, súčasť krosien; puzdro na spodnú niť v starších šijacích strojoch: č. z tvrdého dreva; vymeniť č.; Krosná stále hrmeli a podstavce podskakovali, člnky lietali, bidlá v niteľniciach trepali. [A. Lacková-Zora]
4. bot. ▶ spodná časť koruny kvetu bôbovitých rastlín tvorená dvomi zrastenými lupienkami

čln, -a m. dopravný prostriedok po vode, druh menšieho plavidla: záchranný, motorový, rybársky, námorný, vlečný, nákladný č.;

člnový príd.;

člnok, -nka m.

1. zdrob. malý čln;

2. text. schránka na priadzu, pomocou ktorej sa tká: tkáčsky č.;

3. bot. dva spodné zrastené korunné lístky na vikokvetých rastlinách;

člnkový príd.: č-é mlyny; stol. č. hladič, hoblík; šport. č-á štafeta pri ktorej sú pretekári rozostavení do dvoch radov

člnok p. čln

čelnok p. člnok

člníček, člník p. člnok

člnok i člník m. (čolnok, čoľňok, čelnok, čunek, čúnek, čonok)
1. csl, miest. zried. druh menšieho plavidla podlhovastého tvaru, čln: Hiba ra_sa im čľnok prevráťiu̯ hore dnom (Čierny Balog BRE); Na čonkoch smo sa voziľi po Sáve (Turíčky LUČ); Vodi sa nebojím, ale do čunka biz ma nedostal (Dol. Súča TRČ); Sedli si na čúnek (Jablonové MAL); Veźľi śe na čolnku (Žakarovce GEL); Tu ňebulo čolnoka na tim boku (Sobrance); Dze tote čoľňoki chodza? (Záhradné PRE); čelnok (Vlachovo ROŽ); čoľňik (Hradisko LVO, Jaklovce GEL, Bidovce KOŠ, Župčany PRE, Hertník BAR, Remeniny GIR)
F. tote topanki take jag dva čolnoki (Kanaš PRE) - neprimerane veľké
2. csl súčiastka krosien, puzdro v tvare loďky na cievku s útkovou niťou; puzdro na spodnú niť v starších šijacích strojoch: Keť sa urobí zívnuťia, prejďe člnok ces párňice (Lipt. Hrádok LM); Do toho člnka sa dáva ciovočka (Sebedražie PDZ); Palička sa poddala, uhla, abi cievka sa člnke držala a ňevileťela (V. Maňa VRB); Niti boli vložené f čunku natočené na ciévke (Dol. Súča TRČ); S čoľňokom śe rucaju renti (Torysa SAB); S čolnokom śe prerucilo cez osnovu a z bidloma me uďeriľi (Žalobín VRN); V mašiňe na šice jezd i čolnog ze špuľku (Dl. Lúka BAR); S čoľňikom śe tka (Žakarovce GEL); Zme špuľaľi take male cevki do čoľňika (Kokšov-Bakša KOŠ); Vec prerucujeme čoľnik pomedži bardo i ňiceľnice (Niž. Šebastová PRE); člníček m. zdrob. expr. k 1: Tam na loťkoh hodziľi, čoľňički buľi (Buglovce LVO)

čolnok p. člnok

čonok p. člnok

čunek p. člnok