čln -a m. menšia loď, loďka: motorový, rybársky, záchranný č.;
člnový príd.;
člnok -nka m.
1. zdrob. k čln
2. čln
3. puzdro v tvare loďky, v kt. sa pohybuje cievka: tkáčsky č.;
člnkový príd.
čln člna pl. N člny m.
čln člna pl. N člny m. ▶ otvorené al. polozakryté menšie plavidlo predĺženého tvaru: riečny, morský č.; drevený, nafukovací, gumový č.; veslový, motorový č.; záchranný, hliadkový, policajný č.; rybársky, výletný, pretekársky č.; nákladný č. plavidlo bez vlastného pohonu na prevážanie nákladov medzi loďami a brehom; vlečný č. bez vlastného pohonu; korma člna; kapacita, posádka člna; požičovňa člnov; spustiť č. na vodu; nastúpiť, nasadnúť, do člna; vytiahnuť č. na breh; vodné lyžovanie za člnom; Nestačili sme sa ani nadýchnuť a čln bol hore dnom. [InZ 2000]; Bútľavie v plytčinách zodratý, starý čln. [M. Rúfus] ◘ fraz. topánky ako člny neprimerane veľké ▷ zdrob. ↗ člnok; člnisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: Všetky tri člniská mieria v zástupe rovno do zátoky. [I. Izakovič]
čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnok • loďka: plaviť sa na loďke • bárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)
čln, -a m. dopravný prostriedok po vode, druh menšieho plavidla: záchranný, motorový, rybársky, námorný, vlečný, nákladný č.;
člnok, -nka m.
1. zdrob. malý čln;
2. text. schránka na priadzu, pomocou ktorej sa tká: tkáčsky č.;
3. bot. dva spodné zrastené korunné lístky na vikokvetých rastlinách;
člnkový príd.: č-é mlyny; stol. č. hladič, hoblík; šport. č-á štafeta pri ktorej sú pretekári rozostavení do dvoch radov
čln m. (člun, čun) miest. strsl a zsl jednoduché menšie plavidlo predĺženého tvaru: Ja sa veru bojím sadnu_do člna (Ležiachov MAR); Prevráťel sa mu čun a skoro sa zatopel (Čičmany ŽIL); Já mám na Moravie člun (Skalica); čľn (Hor. Lehota DK)
člun p. čln
čun p. čln
čln [čl(u)n, čuln] m 1. menšie plavidlo: navicula vulgo czln ((BYTČA) 1564); čulny se honj weslem (OP 1685); linter: cžln (AS 1728); lembus: člún, maly hagow, mala lodka; oria: rybársky člún (KS 1763) 2. časť strešnej konštrukcie: tramy, s kterich člny urobel magister pod powaly (P. BYSTRICA 1720); -ok [-ok, -ek], -ček 1. dem k 1: nektery wychazegj (po stroskotaní lode) aneb na desce, aneb na člunku (OP 1685); gmeli pohotowe w ssassy czlunek (SENICA 1638); maly člnek spessno bežy ku brehu (GV 1755); navicella: člúnček, lodička (KS 1763); tsólnak: člnok (CLH 18. st); cymbula: člunček (LD 18. st) 2. schránka na cievku s priadzou, pomocou kt. sa tká: L. radium: člnek tkacky (HD 1706-07); licium: náwogny člúnek (KS 1763) F. iron člunek se gim (tkáčom) ozenil, civka chodi v tancy (KC 1791) o neporiadnej práci tkáčov P. tpn Cholnukpotok v Honte ( 1270 VSS); -ový, člnočný [-eč-] príd L. člunkowá gamka; člunečnj gamka (ZK 1778) med člnkovitá jama, časť ženského ohanbia fossa navicularis