Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

členok -nka m. vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom: vytknúť si č., výron č-a, šaty po č-y, brodiť sa v blate po č-y

● expr.: nesiaha mu ani po č-y nevyrovná sa mu; → zodrať si nohy po č-y;

členkový príd.: č. kĺb

členok -nka pl. N -nky m.

členok -nka pl. N -nky m. ▶ vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom: vnútorný, vonkajší č.; boľavý, zranený č.; výron členka; mať opuchnuté členky; vytknúť si, vyvrtnúť si č.; komplikovaná zlomenina členka; kopnúť niekoho do členka ↗ i fraz.; na ulici boli mláky a blato po členky, povyše, poniže členkov; sukne siahajúce po členky a nižšie; Voda rezala v členkoch, mrštili tváre, ale radostne podstupovali tortúru kúpania. [D. Tatarka] ◘ fraz. žart. kopnem ťa do členka napomenutie, upozornenie niekoho, aby niečo nerobil, aby prestal s niečím a pod.; nesiaha mu ani po členky nevyrovná sa mu; zodrať si nohy po členky veľa sa nachodiť za niečím; žart. žabe po členky a) veľmi málo b) veľmi malý, nízky

členok, -nka m. kĺb vyčnievajúci nad chodidlom: Pani mala úzku sukňu po členky. (Tim.)

● smetí po členky (Tim.) veľa; hovor. niekto nesiaha niekomu ani po č-y ani zďaleka sa mu nevyrovná; žart. žabe po členky smiešne malý, nepatrný;

členkový príd.: č. kĺb, č-á kosť

čelenko², čelenok p. členok

čelienko, čelinko, čelinok p. členok

členok, čelenok m. i čelenko² s. (čľinok, čeľinok, čeľienko, čeľinko)
1. strsl, čiast. zsl, miest. vsl vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom: Páč, ako mi ťen čľenog zapuchou̯ (Čierny Balog BRE); Kopnúl mi do šlenka (Kameňany REV); Ráno maľi po čelenki vodi (Svätuša VRB); Nohi mala zamazané po čelenki (Val. Belá PDZ); Visekóv son si nohu člengu (Lukáčovce HLO); Voda je po čeľinka (Studenec LVO); viskočeni čeľenok (Žakarovce GEL)
F. žabe po čľenki (Pucov DK) - veľmi málo, veľmi malý
2. čiast. vsl kĺb na prste, hánka: Paľedz ma pahnozd a čeľenko (V. Šariš PRE); čľenek (Sedlice PRE); čľinok (Choňkovce SOB); čeľenek (Lipovce PRE); čeľenok (Ďapalovce STR); čeľienko (Široké PRE); čeľinko (Župčany PRE)

člinok p. členok

členok [čl(i)e-; -ok, -ek] m
1. vyčnievajúci oblý koniec kosti v kĺbe nad chodidlom: zadnia noha (koňa) po čzlenok gest biela (L. HRÁDOK 1690); talus: kotnjk na noze, členek (CL 1777); (kabát) z dlhostu swú dosahugicy člienki (PT 1778)
2. zried k článok 5: véri kresztzánszkéj gruntóvnich tslenkóv (MCa 1750)