členitý príd. rozčlenený na časti, články; rozvetvený: č-á výroba, č. terén, č-é pobrežie;
členitosť -i ž.: č. územia, zemského povrchu; nárečová č.
členitosť -ti ž.
členitosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je rozdelené na časti al. zložené z viacerých častí: intonačná č.; umelecká č.; nárečová č.; č. objektu, stavby; povrchová č.; vertikálna, horizontálna č.; priestorová č.; č. terénu, reliéfu, územia; Scénografické riešenie svojou členitosťou poskytuje bohaté možnosti aj pre hereckú tvorbu. [NS 2000]
členitý príd. rozdelený, rozčlenený na čiastky, články, rozvetvený: č-á výroba; geogr. č-é pobrežie, územie majúce hodne výbežkov, zálivov a pod.;
členitosť, -ti ž.: výšková, povrchová, vertikálna č.