člen -a mn. -ovia m. živ. príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: č. družstva, rodiny; č. politickej strany, č. výboru, č. opery SND;
členka -y -niek ž.;
členský príd.: č-á schôdzka, č. príspevok, č. štát OSN;
členstvo -a s.
1. príslušnosť do organizácie, spolku: kandidát na č. v Európskej únii; zrušiť č.
2. hromad. členovia;
člen -a mn. -y m. neživ.
1. článok (význ. 1): č. radu, spájací č.; lingv. vetný č. najmenšia jednotka gram. stavby vety: hlavný, závislý č., holý, rozvitý č.
2. lingv. (v niekt. jazykoch) osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podst. mena
člen p. príslušník 1
príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodiny • zastar. úd: úd výboru
2. p. policajt
člen1, -a, mn. č. -ovia m. osoba patriaca do nejakej organizácie, príslušník nejakej organizácie al. spolku: č. strany, výboru, družstva; č. rodiny, domácnosti; č. komisie, č. opery, orchestra; riadny, čestný, dopisujúci č.; člen korešpondent SAV;
členka, -y, -niek ž.;
členský, zastar. i členovský príd.: č. vklad, príspevok, podiel, č-á legitimácia, č-á knižka, č-á schôdzka;
členstvo, -a str.
1. príslušnosť k spolku al. k organizácii;
2. hromad. členovia
člen2, -a, mn. č. -y m. časť nejakého zloženého, rozložiteľného celku: mat. č. súčtu, súčinu; gram. holý, rozvíjací, rozvitý, viacnásobný vetný č.; určitý, neurčitý č. (napr. vo francúzštine, v nemčine)
(jeden) člen; (bez) člena; (k) členovi; (vidím) člena; (hej) člen!; (o) členovi; (s) členom;
(štyria) členovia; (bez) členov; (k) členom; (vidím) členov; (hej) členovia!; (o) členoch; (s) členmi;
(jeden) člen; (bez) člena; (k) členu; (vidím) člen; (hej) člen!; (o) člene; (s) členom;
(štyri) členy; (bez) členov; (k) členom; (vidím) členy; (hej) členy!; (o) členoch; (s) členmi;