člen -a mn. -ovia m. živ. príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: č. družstva, rodiny; č. politickej strany, č. výboru, č. opery SND;
členka -y -niek ž.;
členský príd.: č-á schôdzka, č. príspevok, č. štát OSN;
členstvo -a s.
1. príslušnosť do organizácie, spolku: kandidát na č. v Európskej únii; zrušiť č.
2. hromad. členovia;
člen -a mn. -y m. neživ.
1. článok (význ. 1): č. radu, spájací č.; lingv. vetný č. najmenšia jednotka gram. stavby vety: hlavný, závislý č., holý, rozvitý č.
2. lingv. (v niekt. jazykoch) osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podst. mena
člen1 -na pl. N -novia m. ▶ osoba patriaca do nejakej organizácie, príslušník, zložka spolku, spoločenstva, združenia a pod.: registrovaný, riadny, mimoriadny č.; aktívny, pasívny č.; stály, nestály č.; individuálny, kolektívny č.; čestný č. zvolený za zásluhy; radový č. nefunkcionár; č. rodiny; č. učiteľského zboru, akademickej obce; č. poroty, komisie; č. delegácie, misie; č. vlády; č. družstva, horskej služby; č. zákonodarného, diplomatického zboru; č. strany, hnutia, výboru; č. predstavenstva, dozornej rady; č. cirkvi; členovia rehole; č. posádky; získavanie nových členov; prijať niekoho za člena; rokovať s členmi zahraničnej delegácie; Človek odkladajúci všetky povinnosti na zajtra sa môže stať členom klubu nerozhodných. [NP 1987] ▷ členka -ky -niek ž.
člen2 -na pl. N -ny m. 1. ▶ súčasť zloženého, rozložiteľného celku, článok, časť, čiastka, zložka: predchádzajúci, nasledujúci č. radu; č. elektrického obvodu; ochranný, vypínací č. energetického systému; lingv. vetný č. najmenšia jednotka gramatickej stavby vety; hlavný, vedľajší, určujúci, určovaný č.; holý, rozvitý č.; príznakový, bezpríznakový č.; mat. č. súčtu, súčinu; nultý, prvý č. postupnosti; č. rovnice; základné logické členy; č. geometrického radu 2. lingv. ▶ v niektorých jazykoch osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podstatného mena: určitý č. (napr. v angličtine the, vo francúzštine le, la); neurčitý č. (napr. vo francúzštine un, une, v nemčine ein, eine); delivý č. (napr. vo francúzštine du, de la)
člen p. príslušník 1
príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodiny • zastar. úd: úd výboru
2. p. policajt
člen1, -a, mn. č. -ovia m. osoba patriaca do nejakej organizácie, príslušník nejakej organizácie al. spolku: č. strany, výboru, družstva; č. rodiny, domácnosti; č. komisie, č. opery, orchestra; riadny, čestný, dopisujúci č.; člen korešpondent SAV;
členka, -y, -niek ž.;
členský, zastar. i členovský príd.: č. vklad, príspevok, podiel, č-á legitimácia, č-á knižka, č-á schôdzka;
členstvo, -a str.
1. príslušnosť k spolku al. k organizácii;
2. hromad. členovia
člen2, -a, mn. č. -y m. časť nejakého zloženého, rozložiteľného celku: mat. č. súčtu, súčinu; gram. holý, rozvíjací, rozvitý, viacnásobný vetný č.; určitý, neurčitý č. (napr. vo francúzštine, v nemčine)
(jeden) člen; (bez) člena; (k) členovi; (vidím) člena; (hej) člen!; (o) členovi; (s) členom;
(štyria) členovia; (bez) členov; (k) členom; (vidím) členov; (hej) členovia!; (o) členoch; (s) členmi;
(jeden) člen; (bez) člena; (k) členu; (vidím) člen; (hej) člen!; (o) člene; (s) členom;
(tri) členy; (bez) členov; (k) členom; (vidím) členy; (hej) členy!; (o) členoch; (s) členmi;