člen1 -na pl. N -novia m. ▶ osoba patriaca do nejakej organizácie, príslušník, zložka spolku, spoločenstva, združenia a pod.: registrovaný, riadny, mimoriadny č.; aktívny, pasívny č.; stály, nestály č.; individuálny, kolektívny č.; čestný č. zvolený za zásluhy; radový č. nefunkcionár; č. rodiny; č. učiteľského zboru, akademickej obce; č. poroty, komisie; č. delegácie, misie; č. vlády; č. družstva, horskej služby; č. zákonodarného, diplomatického zboru; č. strany, hnutia, výboru; č. predstavenstva, dozornej rady; č. cirkvi; členovia rehole; č. posádky; získavanie nových členov; prijať niekoho za člena; rokovať s členmi zahraničnej delegácie; Človek odkladajúci všetky povinnosti na zajtra sa môže stať členom klubu nerozhodných. [NP 1987] ▷ členka -ky -niek ž.
člen2 -na pl. N -ny m. 1. ▶ súčasť zloženého, rozložiteľného celku, článok, časť, čiastka, zložka: predchádzajúci, nasledujúci č. radu; č. elektrického obvodu; ochranný, vypínací č. energetického systému; lingv. vetný č. najmenšia jednotka gramatickej stavby vety; hlavný, vedľajší, určujúci, určovaný č.; holý, rozvitý č.; príznakový, bezpríznakový č.; mat. č. súčtu, súčinu; nultý, prvý č. postupnosti; č. rovnice; základné logické členy; č. geometrického radu
2. lingv. ▶ v niektorých jazykoch osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podstatného mena: určitý č. (napr. v angličtine the, vo francúzštine le, la); neurčitý č. (napr. vo francúzštine un, une, v nemčine ein, eine); delivý č. (napr. vo francúzštine du, de la)