čistota -ty -tôt ž. 1. ▶ stav toho, kto je čistý, čo je čisté, v ktorom je niekto, niečo bez špiny, bez škvŕn; op. špina: snehobiela č.; telesná č.; č. rúk, tela; č. vzduchu, vody; č. ulíc, mesta; naučiť dieťa čistote; bielizeň svieti čistotou; udržiavať byt v čistote; potrpieť si na čistotu; Keď prišla tetka, kuchyňa žiarila čistotou. [V. Švenková]
2. ▶ stav toho, čo neobsahuje cudzie prvky, primiešaniny; syn. pravosť, rýdzosť: jazyková, intonačná č.; žánrová, tvarová č.; chemická č.; kov s vysokou čistotou; č. línie, slohu; č. pojmov; Nevidel som tu jediný modernejší dom, ktorý by narúšal štýlovú čistotu mesta. [M. Ruppeldt]; hud. č. tónu a) správne udanie výšky tónu b) vyludzovanie tónu v ušľachtilej forme, bez vedľajších šelestov; les. č. semena pomer množstva semien a nežiaducich primiešanín; genet. odrodová č. stupeň morfologickej vyrovnanosti odrody v porovnaní so štandardom
3. ▶ vlastnosť toho, kto je mravne čistý, počestný, toho, čo je mravne čisté, počestné, morálne; syn. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná č.; č. úmyslov, ducha; Modrá je farba pokoja, oblohy, stálosti, vernosti. Áno, aj cudnosti, čistoty. [A. Hykisch]
4. náb. ▶ mravná čnosť, ktorou človek ovláda svoj pohlavný pud podľa rozumu a morálneho zákona v súlade so svojím životným stavom: zložiť sľub chudoby, čistoty a poslušnosti; anjelská č.; panenská č. nevinnosť; zachovávať manželskú čistotu; Svoj život mala prežiť v posvätnej čistote. [J. Lenčo]
◘ parem. čistota pol života