čistota -y ž.
1. vlastnosť, stav toho, čo je čisté, kto je čistý, op. špina: osobná, telesná č., udržiavať č-u, žiariť, svietiť č-ou
2. pravosť, rýdzosť: č. reči, č. výtvarného štýlu
3. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná, pohlavná č.
● č. pol života, zdravia
čistota -ty -tôt ž. 1. ▶ stav toho, kto je čistý, čo je čisté, v ktorom je niekto, niečo bez špiny, bez škvŕn; op. špina: snehobiela č.; telesná č.; č. rúk, tela; č. vzduchu, vody; č. ulíc, mesta; naučiť dieťa čistote; bielizeň svieti čistotou; udržiavať byt v čistote; potrpieť si na čistotu; Keď prišla tetka, kuchyňa žiarila čistotou. [V. Švenková] 2. ▶ stav toho, čo neobsahuje cudzie prvky, primiešaniny; syn. pravosť, rýdzosť: jazyková, intonačná č.; žánrová, tvarová č.; chemická č.; kov s vysokou čistotou; č. línie, slohu; č. pojmov; Nevidel som tu jediný modernejší dom, ktorý by narúšal štýlovú čistotu mesta. [M. Ruppeldt]; hud. č. tónu a) správne udanie výšky tónu b) vyludzovanie tónu v ušľachtilej forme, bez vedľajších šelestov; les. č. semena pomer množstva semien a nežiaducich primiešanín; genet. odrodová č. stupeň morfologickej vyrovnanosti odrody v porovnaní so štandardom 3. ▶ vlastnosť toho, kto je mravne čistý, počestný, toho, čo je mravne čisté, počestné, morálne; syn. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná č.; č. úmyslov, ducha; Modrá je farba pokoja, oblohy, stálosti, vernosti. Áno, aj cudnosti, čistoty. [A. Hykisch] 4. náb. ▶ mravná čnosť, ktorou človek ovláda svoj pohlavný pud podľa rozumu a morálneho zákona v súlade so svojím životným stavom: zložiť sľub chudoby, čistoty a poslušnosti; anjelská č.; panenská č. nevinnosť; zachovávať manželskú čistotu; Svoj život mala prežiť v posvätnej čistote. [J. Lenčo] ◘ parem. čistota pol života
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosť • pravosť • pôvodnosť • nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistota • zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu
2. p. svojráz, zvláštnosť 1
panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť
čistota, -y ž.
1. stav, pri ktorom je niečo čisté, neušpinené, očistené, umyté, bez škvŕn, bez prachu a pod.: č. odevu, bytu, mesta; udržiavať niečo v č-e; udržiavať č-u; žiariť č-ou; č. pol zdravia, života (porek.);
2. stav niečoho bez cudzích primiešanín, zachovanosť; neporušenosť; rýdzosť; správnosť: jazyková č.; č. reči, výrazu; č. učenia; č. zrna;
3. počestnosť, mravnosť; bezúhonnosť: č. života, č. charakteru; panenská č.; Adam bol o čistote úmyslov grófových istý. (Kal.)
(jedna) čistota; (bez) čistoty; (k) čistote; (vidím) čistotu; (hej) čistota!; (o) čistote; (s) čistotou;
(dve) čistoty; (bez) čistôt; (k) čistotám; (vidím) čistoty; (hej) čistoty!; (o) čistotách; (s) čistotami;