Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čistý príd.

1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný; č-á pleť bez vyrážok

2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch; č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.; č-é nebo bez oblakov; č. tón; č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá; č-á mzda po odpočítaní zrážok; č. zisk po odpočítaní výr. nákladov; šport. č. čas bez prestávok

3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska; žiť č-ým životom; č. detský úsmev; č-é svedomie; robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia; z č-ho srdca nezištne, úprimne

4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť; č-á veda, teória

5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca

● č. ako sneh; expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať; hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho; mať č-é ruky nebyť vinný v niečom; mať č. stôl všetky veci vybavené; mať č. štít zachovať si bezúhonnosť; šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy; (ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom; → naliať si č-ého vína; mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy; vzduch je č. sú priaznivé okolnosti; ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky;

na čisto → načisto;

do čista → dočista;

čisto

I. prísl. i vetná prísl.: č. sa umyť, č. vyholená tvár; č. znieť, spievať; hrať tvrdo, ale č.; stroj pracuje č.; v dome je č.

II. čast. iba, len, jedine: č. ľudská vec; č. zo zvedavosti, č. kvôli deťom

čisto¹ 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ do čistej podoby; bez nečistoty, špiny, škvŕn: č. vypratá bielizeň; č. vybielená izba; č. prestretý stôl; č. si umyť ruky; deti oblečené skromne, ale č.; stroj pracuje č.; Už aby sa čisto zaleskli cesty. [NS 1995]
2. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav miesta bez nečistoty po uprataní: pred domom bolo č.; Tóna bola milá, prítulná, v byte čisto, v hrncoch vždy niečo na zobnutie. [Pc 1995]
3. ▶ bez nedostatkov vo vydávanom zvuku; syn. bezchybne, jasne: hovoriť č. po slovensky; dieťa už vie č. povedať všetky hlásky; č. som počul každé slovíčko; č. zachytiť vzdialenú rozhlasovú stanicu; Spieval štýlovo čisto, s patričnými barokovými efektmi. [LT 1998]; Nad hlavou mu zaklinkal zvonec, pekne a čisto. [R. Jašík]; V prázdnej šálke od kávy zakaždým čisto, spiežovo zazvonila lyžička. [P. Vilikovský]
4. ▶ v súlade s pravidlami: majster bojoval absolútne č.; hokejisti hrali tvrdo, ale č.; Chcel som jazdiť čisto, neriskovať. [Pd 1995]
5. ▶ podľa mravných hodnôt; syn. bezúhonne: žiť č.; adekvátne, racionálne a č. sa vyrovnať s priateľom
◘ fraz. z čista-jasna, pís. i sčista-jasna neočakávane, náhle, prekvapujúco; mať čisto v hlave a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy
▷ do čista ↗ dočista; na čisto ↗ načisto

čisto² čast. ▶ vyjadruje výlučnosť, homogénnosť vlastnosti al. okolnosti; syn. iba, jedine, výlučne, číro: č. politický spor; č. dámska spoločnosť; podobnosť č. náhodná; č. prírodný produkt; z č. praktických dôvodov; ostali spolu č. kvôli deťom; č. preto, aby sa nepovedalo; Dievčenské semifinále bolo čisto slovenskou záležitosťou. [Pc 1999]

načisto prísl. 1. pís. i ▶ na čisto v konečnej, definitívnej podobe, vo forme čistopisu; op. nanečisto: písať sloh, referát n.; spísať sťažnosť, požiadavky n.; koncept si nerobí, hneď píše n.; Dokončil som ju [kroniku] asi pred mesiacom a teraz ju prepisujem na čisto. [J. Lenčo]
2. hovor. ▶ do krajnej, vyčerpávajúcej miery, do úplnosti, celkom, úplne; syn. nadobro: n. vyviesť niekoho z rovnováhy; n. stratiť prehľad o situácii; od prekvapenia n. onemieť; Vzápätí sa obloha načisto zatiahla. [M. Rajský]
◘ fraz. hovor. expr. načisto stratiť/potratiť rozum al. načisto sa zblázniť/zošalieť/osprostieť správať sa pochabo, nerozumne

čisto prísl.

1. bez nečistoty, bez špiny, čistotne: č. umytý hrniec, č. vypratý obrus; č. sa obliekať, č. zametená, vydrhnutá dlážka; č. vybielená izba (Vans.), č. oholená tvár (Tim.); č. písať úhľadne

● v miestnosti je č., akoby vymietol a) celkom čisto; b) prázdno;

2. bez nedostatkov, bezchybne, správne, jasne, zreteľne: č. hovoriť, vyslovovať; Nepamätal sa na nič čisto. (Kuk.) Hlava sa mu zatočila, nevedel čisto myslieť. (Jégé)

3. (o zvuku) jasne, správne (op. falošne): č. počuť, č. spievať, hrať; Ľúbezná struna čisto zazvoní. (Sládk.) Slovo za slovom zunelo čisto, zreteľne. (Vaj.)

4. číro, rýdzo, iba, len: č. odborný výklad, č. slovenská pamiatka, č. ľudské hľadisko, č. vnútorné záležitosti štátu

čistý, 2. st. čistejší príd.

1. bez špiny, zbavený špiny, nezašpinený, nezakalený (op. špinavý): č. ako sneh, ako ľalija, č. ako krištáľ, ako sklo; č-é šaty, č-á obuv, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený; b) nepopísaný; č-é nebo bez oblakov, jasné; č-á pleť bez vyrážok; č-á práca a) pri ktorej sa človek neušpiní; b) starostlivo vykonaná, dôkladná

● mať č-é ruky byť nevinný; hovor. žart. byť č. nemať peňazí; byť (si) s niečím na č-om mať o niečom jasnú predstavu, mať jasno v niečom;

2. s ničím nepomiešaný, číry, rýdzi, pravý; ničím neznehodnotený: č. lieh, č. kov, č-á pšenica, č-é víno, č-é striebro, zlato; ekon. č. zisk po odpočítaní nákladov; č. výnos, dôchodok (op. hrubý); pren. č-á radosť ničím neskalená, č-á pravda rýdza, skutočná; č-á láska a) nevypočítavá; b) platonická; č. úmysel, č-é snahy bez vypočítavosti; č-á viera neporušená, pravá; hud. č. tón správny (op. falošný), č. hlas bez sprievodných pazvukov; hovor. č. majetok bez dlhov

● hovor. naliať č-ého vína povedať pravdu; je č. vzduch nehrozí nebezpečenstvo;

3. hovor. samý: č-á sadza, č-á špina;

4. bez mravných nedostatkov, bezúhonný, čestný: č. pohľad (ne)mať č-é svedomie, č-é priateľstvo; č-á panna počestná

● mať, zachovať si č. štít byť čestný, statočný; hovor. byť č. bez viny;

na čisto: prepísať na č. s definitívnou úpravou;

z čista jasna náhle, odrazu, neočakávane, nenazdajky: Blesk z čista jasna! (Vaj.)