Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čistý príd.

1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný; č-á pleť bez vyrážok

2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch; č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.; č-é nebo bez oblakov; č. tón; č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá; č-á mzda po odpočítaní zrážok; č. zisk po odpočítaní výr. nákladov; šport. č. čas bez prestávok

3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska; žiť č-ým životom; č. detský úsmev; č-é svedomie; robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia; z č-ho srdca nezištne, úprimne

4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť; č-á veda, teória

5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca

● č. ako sneh; expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať; hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho; mať č-é ruky nebyť vinný v niečom; mať č. stôl všetky veci vybavené; mať č. štít zachovať si bezúhonnosť; šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy; (ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom; → naliať si č-ého vína; mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy; vzduch je č. sú priaznivé okolnosti; ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky;

na čisto → načisto;

do čista → dočista;

čisto

I. prísl. i vetná prísl.: č. sa umyť, č. vyholená tvár; č. znieť, spievať; hrať tvrdo, ale č.; stroj pracuje č.; v dome je č.

II. čast. iba, len, jedine: č. ľudská vec; č. zo zvedavosti, č. kvôli deťom

čisto 2. st. -tejšie prísl.

čisto čast.

načisto, pís. i na čisto prísl.

čisto¹ 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ do čistej podoby; bez nečistoty, špiny, škvŕn: č. vypratá bielizeň; č. vybielená izba; č. prestretý stôl; č. si umyť ruky; deti oblečené skromne, ale č.; stroj pracuje č.; Už aby sa čisto zaleskli cesty. [NS 1995]
2. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav miesta bez nečistoty po uprataní: pred domom bolo č.; Tóna bola milá, prítulná, v byte čisto, v hrncoch vždy niečo na zobnutie. [Pc 1995]
3. ▶ bez nedostatkov vo vydávanom zvuku; syn. bezchybne, jasne: hovoriť č. po slovensky; dieťa už vie č. povedať všetky hlásky; č. som počul každé slovíčko; č. zachytiť vzdialenú rozhlasovú stanicu; Spieval štýlovo čisto, s patričnými barokovými efektmi. [LT 1998]; Nad hlavou mu zaklinkal zvonec, pekne a čisto. [R. Jašík]; V prázdnej šálke od kávy zakaždým čisto, spiežovo zazvonila lyžička. [P. Vilikovský]
4. ▶ v súlade s pravidlami: majster bojoval absolútne č.; hokejisti hrali tvrdo, ale č.; Chcel som jazdiť čisto, neriskovať. [Pd 1995]
5. ▶ podľa mravných hodnôt; syn. bezúhonne: žiť č.; adekvátne, racionálne a č. sa vyrovnať s priateľom
◘ fraz. z čista-jasna, pís. i sčista-jasna neočakávane, náhle, prekvapujúco; mať čisto v hlave a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy
▷ do čista ↗ dočista; na čisto ↗ načisto

čisto² čast. ▶ vyjadruje výlučnosť, homogénnosť vlastnosti al. okolnosti; syn. iba, jedine, výlučne, číro: č. politický spor; č. dámska spoločnosť; podobnosť č. náhodná; č. prírodný produkt; z č. praktických dôvodov; ostali spolu č. kvôli deťom; č. preto, aby sa nepovedalo; Dievčenské semifinále bolo čisto slovenskou záležitosťou. [Pc 1999]

načisto prísl. 1. pís. i ▶ na čisto v konečnej, definitívnej podobe, vo forme čistopisu; op. nanečisto: písať sloh, referát n.; spísať sťažnosť, požiadavky n.; koncept si nerobí, hneď píše n.; Dokončil som ju [kroniku] asi pred mesiacom a teraz ju prepisujem na čisto. [J. Lenčo]
2. hovor. ▶ do krajnej, vyčerpávajúcej miery, do úplnosti, celkom, úplne; syn. nadobro: n. vyviesť niekoho z rovnováhy; n. stratiť prehľad o situácii; od prekvapenia n. onemieť; Vzápätí sa obloha načisto zatiahla. [M. Rajský]
◘ fraz. hovor. expr. načisto stratiť/potratiť rozum al. načisto sa zblázniť/zošalieť/osprostieť správať sa pochabo, nerozumne

čisto prísl.

1. bez nečistoty, bez špiny, čistotne: č. umytý hrniec, č. vypratý obrus; č. sa obliekať, č. zametená, vydrhnutá dlážka; č. vybielená izba (Vans.), č. oholená tvár (Tim.); č. písať úhľadne

● v miestnosti je č., akoby vymietol a) celkom čisto; b) prázdno;

2. bez nedostatkov, bezchybne, správne, jasne, zreteľne: č. hovoriť, vyslovovať; Nepamätal sa na nič čisto. (Kuk.) Hlava sa mu zatočila, nevedel čisto myslieť. (Jégé)

3. (o zvuku) jasne, správne (op. falošne): č. počuť, č. spievať, hrať; Ľúbezná struna čisto zazvoní. (Sládk.) Slovo za slovom zunelo čisto, zreteľne. (Vaj.)

4. číro, rýdzo, iba, len: č. odborný výklad, č. slovenská pamiatka, č. ľudské hľadisko, č. vnútorné záležitosti štátu

čistý, 2. st. čistejší príd.

1. bez špiny, zbavený špiny, nezašpinený, nezakalený (op. špinavý): č. ako sneh, ako ľalija, č. ako krištáľ, ako sklo; č-é šaty, č-á obuv, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený; b) nepopísaný; č-é nebo bez oblakov, jasné; č-á pleť bez vyrážok; č-á práca a) pri ktorej sa človek neušpiní; b) starostlivo vykonaná, dôkladná

● mať č-é ruky byť nevinný; hovor. žart. byť č. nemať peňazí; byť (si) s niečím na č-om mať o niečom jasnú predstavu, mať jasno v niečom;

2. s ničím nepomiešaný, číry, rýdzi, pravý; ničím neznehodnotený: č. lieh, č. kov, č-á pšenica, č-é víno, č-é striebro, zlato; ekon. č. zisk po odpočítaní nákladov; č. výnos, dôchodok (op. hrubý); pren. č-á radosť ničím neskalená, č-á pravda rýdza, skutočná; č-á láska a) nevypočítavá; b) platonická; č. úmysel, č-é snahy bez vypočítavosti; č-á viera neporušená, pravá; hud. č. tón správny (op. falošný), č. hlas bez sprievodných pazvukov; hovor. č. majetok bez dlhov

● hovor. naliať č-ého vína povedať pravdu; je č. vzduch nehrozí nebezpečenstvo;

3. hovor. samý: č-á sadza, č-á špina;

4. bez mravných nedostatkov, bezúhonný, čestný: č. pohľad (ne)mať č-é svedomie, č-é priateľstvo; č-á panna počestná

● mať, zachovať si č. štít byť čestný, statočný; hovor. byť č. bez viny;

na čisto: prepísať na č. s definitívnou úpravou;

z čista jasna náhle, odrazu, neočakávane, nenazdajky: Blesk z čista jasna! (Vaj.)

cisto p. čisto

čisto s. (cisto) miest., obyč. v nepriamom páde v spoj. s príd. čistý celkom, načisto: na cisté cisto (Lapáš NIT); na čisté čisto (Brestovany TRN); do čista čisteho (Dl. Lúka BAR)

čisto (cisto)
I. prísl. i vetná prísl.
1. csl bez špiny, čistotne: Voždi bou̯ čisto poobľiekaní (Mošovce MAR); Ag má šisto f té chiške! (Rochovce ROŽ); Ja som z gazdovského rodu, držaľi zme čisto, a tu smrdzelo (Súľov BYT); Čisto mávali šadze, izbách aj na dvóre (Brestovany TRN); U prikľece bulo šumňe, čisto, pozametano, jak śe patri (Soľ VRN)
2. bez prímesí: Aňi zme ňevaľčekovaľi, ľem zme čisto beľeľi sceni (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl bez nedostatkov, bezchybne, dokonale: Ke_takto začaľi ráno kopať, tag že im (gazda) poviedau̯: ``Toto cisto ropťe, pekňe ropťe!`` (Devičie KRU); Trhlica bola, čo zme na poprvuo trepali a na podruhuo, no na cisťejšie, to bola zase trojačka (Bzenica NB); Povitrásali okleb omlácenú čisto a tú oklep kolon dokola tak poukladali (Ružindol TRN); To znam, že čisto zrobi, ja śe ňemišam ňi do čoho (Sobrance)
4. csl celkom, úplne, načisto: Oňi si len vzali čisto noví hrňiec (Lipt. Matiašovce LM); Maďare cisto oďišľi (Závadka n. Hron. BRE); Nebola tá kobola čisto čiérná, vranka, ale trochu prskaná (Brestovany TRN)
5. miest. csl počestne, bezúhonne: Naše dzievčence čisto žili (Brestovany TRN); čisto śe trimac (Rakovec n. Ond. MCH)
II. čast.
1. miest. strsl vyjadruje obmedzenie, výlučnosť; iba, len, výlučne: Utvorila sa obe_ckoro čisto z malíh rolňíkou (Bobrovník LM); Smreg jesto dvojmí: jeden je čisto červenuo drevo a jeden čisto bielo (Blatnica MAR)
2. jzvol zdôrazňuje pripojený výraz; vôbec, vonkoncom: S toho je cisto už ňič (Kalinka ZVO); cisto ňiž ňebolo (Detva ZVO)
3. miest. strsl a vsl poukazuje na veľkú, krajnú mieru; až, dokonca: Cisto na zemi tie haluze boľi pre osuheľ (Detva ZVO); Ja čisto dumala, že otpadňem (Sobrance)

čisto s. (cisto) miest., obyč. v nepriamom páde v spoj. s príd. čistý celkom, načisto: na cisté cisto (Lapáš NIT); na čisté čisto (Brestovany TRN); do čista čisteho (Dl. Lúka BAR)

čisto (cisto)
I. prísl. i vetná prísl.
1. csl bez špiny, čistotne: Voždi bou̯ čisto poobľiekaní (Mošovce MAR); Ag má šisto f té chiške! (Rochovce ROŽ); Ja som z gazdovského rodu, držaľi zme čisto, a tu smrdzelo (Súľov BYT); Čisto mávali šadze, izbách aj na dvóre (Brestovany TRN); U prikľece bulo šumňe, čisto, pozametano, jak śe patri (Soľ VRN)
2. bez prímesí: Aňi zme ňevaľčekovaľi, ľem zme čisto beľeľi sceni (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl bez nedostatkov, bezchybne, dokonale: Ke_takto začaľi ráno kopať, tag že im (gazda) poviedau̯: ``Toto cisto ropťe, pekňe ropťe!`` (Devičie KRU); Trhlica bola, čo zme na poprvuo trepali a na podruhuo, no na cisťejšie, to bola zase trojačka (Bzenica NB); Povitrásali okleb omlácenú čisto a tú oklep kolon dokola tak poukladali (Ružindol TRN); To znam, že čisto zrobi, ja śe ňemišam ňi do čoho (Sobrance)
4. csl celkom, úplne, načisto: Oňi si len vzali čisto noví hrňiec (Lipt. Matiašovce LM); Maďare cisto oďišľi (Závadka n. Hron. BRE); Nebola tá kobola čisto čiérná, vranka, ale trochu prskaná (Brestovany TRN)
5. miest. csl počestne, bezúhonne: Naše dzievčence čisto žili (Brestovany TRN); čisto śe trimac (Rakovec n. Ond. MCH)
II. čast.
1. miest. strsl vyjadruje obmedzenie, výlučnosť; iba, len, výlučne: Utvorila sa obe_ckoro čisto z malíh rolňíkou (Bobrovník LM); Smreg jesto dvojmí: jeden je čisto červenuo drevo a jeden čisto bielo (Blatnica MAR)
2. jzvol zdôrazňuje pripojený výraz; vôbec, vonkoncom: S toho je cisto už ňič (Kalinka ZVO); cisto ňiž ňebolo (Detva ZVO)
3. miest. strsl a vsl poukazuje na veľkú, krajnú mieru; až, dokonca: Cisto na zemi tie haluze boľi pre osuheľ (Detva ZVO); Ja čisto dumala, že otpadňem (Sobrance)

čisto [-o, -e]
I. prísl
1. bez nečistoty, do čista: pure: čisto (KS 1763); pywnice se magj wzdicky čisto držeti (VK 1764); zmi ho čiste (RG 18. st)
2. ako sa patrí; náležite, správne: čisťe se modly (SK 1697); sslosar ma kriz czisto a dokladne wihotowit (DUBNICA n. V. 1728); kdo čisťe nechce sa chowaťi, aspon nemá zlost páchaťi (GV 1755); pure: ozdobňe, čisto pisati; čisto mlúwiti (KS 1763); rolu čisto držal (BUDATÍN 1789)
II. čast číro, iba, len: mere: čisto, naskrze, zhola (KS 1763); v čiste svetskích vecách (BR 1785)

čistý príd
1. bez špiny, nezašpinený; nezakalený: slunce čisté (CC 1655) jasné; čistu ssatku (RT 17. st); czista woda (VESELÉ 1747); dies candidus: čisty deň (KS 1763) jasný; ma čistu twar (Kur 18. st) bez vyrážok;
x. pren obvinúť č-ým plátnom (čo); položiť č-ú čapicu na hlavu (koho) očistiť, zbaviť viny: ségmite oďewi sspátne s neho, položte čistú čepicu na hlawu geho (KB 1756); cely múg žiwot straceny a zly obwjň s čistym plátnem (BlR 18. st)
2. kt. neobsahuje nežiaduce prímesi: zlata cziesteho rázu (ŽK 1468); jerczu czisteho (BYTČA 1573)
L. muky cysteg (BYTČA 1606) kvalitnej pšeničnej; čisté wíno (PR 18. st) bez vody; slowenčina čista (MARTIN 18. st) najmenej poznačená cudzím vplyvom, bez chýb;
x. adm pokud thara od statku odebrana nenj, dotud wáha takowého statku gest nečista, po odebranj (táry) gménuge se netto, to gest statek aneb čisty towar (LU 1775) bez obalu; č. osoh, zisk bez výdavkov: čisti osoch bol 3 milioni fl (B. ŠTIAVNICA 1611 E); wino učini cysteho zisku 45 fl 24 den (S. ĽUPČA 1721)
3. mravne bezúhonný, nevinný, nepoškvrnený: hwiezdy negsu cžiste pred Bohem (BAg 1585)
F. z cžistym srdczem (BAg 1585) úprimne; pachole z čisteg lože splozene (RG 18. st) z manželstva; opity nikdy se nezda čisty (SS 18. st); č. od čoho nevinný: Walenta ode posskwrnj czisteho nachazegi (S. ĽUPČA 1596); su doczela czisti od geho krwe a mordu ((BYTČA) 1636); čisty od hrjchu (KS 1763);
x. náb yakz se poczal s dyewky cystey (MSF 15. st) (o Kristovi) z panny; narodil se Syn boží s čistého žiwota (CC 1655) z panenského; tsisztá panna (HPS 1752) P. Mária
4. číry, samý: cistu skalu prislo kopat (RADVAŇ 1714); pole čistu psseniczu posate (MS 1758); čysta prawda (GŠ 1758) úplná
L. čistemu armalistowy (BYTČA 1777) o zemanovi podľa pôvodu
5. bibl (o zvieratách) rituálne čistý, vhodný na obetovanie: wtákúw čistych obetowal; z ozywugjcych čistych i nečistych (obetovať) (KB 1757)
P. tpn montem Chysta (v Honte 1249); na čisto prísl výraz: tretinik piwa na czisto naliyaty (ŽILINA 1702) správne, po znak; zrež kworu na čisto (HK 18. st) úplne; -osť ž mravná bezúhonnosť, nepoškvrnenosť: abi sme to dokántsalyi z tsisztosztzu (MCa 1750); zdravás pozdravená v szvej tsisztosztzi (HPS 1752) v panenstve