čistina ž. (cisťina)
1. strsl, top vyrúbané trávnaté miesto v lesnom poraste, lesná lúčka: Já som šieu̯ z ofcamí na čisťinu pod horu (Zuberec TRS); Ouce sa pásli na cisťine (Uľanka BB); Na šisťiňe zmo si nakládli ohňa (Mur. Dl. Lúka REV); čisťina (Koniarovce TOP)
2. jor jasná, oblakmi nepokrytá plocha na zamračenej oblohe: Už ňebuďe dlho ľáť, spoza Kíčere už iďe čisťina (Dol. Lehota DK)
3. miesto, kde obilie nevzklíčilo al. vymrzlo, holá plocha v siatine: Je v ňéj (v ozimine) mnoho holích flakóv, samá cisťina (V. Maňa VRB); čistinka ž. zdrob. k 1: Na tú čisťinku sa srnki choďiľi pás (Ležiachov MAR); Na té šisťinke je tráva ako duchna (Revúca)