Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

čistiť -sť/-i! nedok.

1. zbavovať nečistoty, špiny: č. (si) obuv, zuby, č. ulice, č. si ranu

2. zbavovať neželateľných prímesí, cudzích prvkov ap.: č. olej, benzín, víno; biologické č-enie vody, č. pôdu od buriny; voj. č. terén od nepriateľov

3. odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu): č. kožku, č. škvrny

4. bieliť, lúpať: č. zemiaky, jablko

● expr. č. niekomu žalúdok vyčítať mu

// čistiť sa stávať sa čistým, čistejším: voda sa č-í; obloha sa č-í; rana sa č-í prestáva hnisať

● expr. čo sa mu → rozum č-í?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

čistiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! nedok.; čistiť sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

čistiť sa -tí sa -tia sa čisť sa/čisti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tený -tenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa čistým, priezračným: obloha, nebo sa čistí; studnička sa čistí; Víno už vykvasilo, čistí sa a z husaciny kvapká masť. [I. Kadlečík]; Chmáry od neho utekajú, tvár sa mu vyhladieva a čistí. [F. Švantner] prestáva sa mračiť; pren. rana sa čistí prestáva hnisať
2. hovor. ▶ o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení
◘ fraz. rozum sa mu čistí? a) nevie, nemôže rozumne, triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby ◘ parem. Keď sa hviezdy čistia, bude jasno
▷ opak. čistievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ očistiť sa, vyčistiť sa

čistiť -tí -tia čisť/čisti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn; robiť čistým; syn. očisťovať: č. topánky, odev, dlážku; č. si okuliare; č. si zuby, nechty; č. ranu; chemické čistenie šatstva; polievacie autá čistia ulice; Vlákniny viažu v čreve látky a čistia črevo podobne ako kefa. [Pc 1999]; pren. č. si dušu robiť sebareflexiu; vodohosp. čistenie koryta umelé zníženie dna na zväčšenie kapacity koryta
2. (čo) ▶ zbavovať nežiaducich prímesí, cudzích prvkov a pod.: č. olej, benzín; č. zrno preosievať; samovoľné, umelé čistenie vína; biologické čistenie odpadových vôd; č. pôdu od buriny; Pijem pivo, lebo ono čistí krv. [P. Jaroš]
3. (čo; ø) ▶ odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu a pod.); lúpať, škrabať, bieliť: č. zemiaky, jablko; č. kukuričné šúľky; č. rybu; č. zeleninu do polievky; Jeden podtínal, dvaja podrezávali, dvaja čistili kmene od haluzí. [L. Ťažký]; tech. abrazívne čistenie čistenie pod tlakom pomocou oceľových guľôčok, pilín, piesku al. iného materiálu, pri ktorom sa z povrchu výrobku odstránia nerovnosti; les. čistenie kmeňov prirodzené odpadávanie spodných haluzí odumretých pre nedostatok svetla
4. (čo, koho) ▶ odstraňovať nevyhovujúcich jednotlivcov: predátory čistia prírodu od chorých a uhynutých zvierat; masové etnické čistenie; Delostrelectvo začalo čistiť predmostie a zabezpečovať prielom pre obidve armády. [H. Zelinová]
◘ fraz. čistiť niekomu žalúdok dohovárať niekomu
▷ opak. čistievať -va -vajú -val; dok. ↗ očistiť, vyčistiť

nečistený -ná -né príd. i odb. ▶ neupravený čistením, obsahujúci aj nežiaduce látky, prímesi, cudzie prvky a pod.; op. čistený: nečistená vlna; n. bioplyn; surový n. včelí vosk; mrazené nečistené kalmáre; predávať nečistené čučoriedky; Celé desaťročia zaťažujú tok [Váhu] nečistené odpadové vody z pravobrežnej časti mesta. [HN 2003] ▷ ↗ i čistiť

očistiť sa -tí sa -tia sa očisti sa/očisť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (od čoho; ø) ▶ zbaviť seba nečistoty, špiny, škvŕn a pod., urobiť sa čistým, vyčistiť sa: o. sa kefou od prachu, od blata; dobre padne o. sa pod prúdom vody; rituálne sa očistia v kúpeli; Hneď k nim priskočilo zopár ľudí, aby jej pomohli vstať a očistiť sa od snehu. [J. Kuchtová]
2. (od čoho; ø) ▶ (o organizme, prírode) zbaviť sa škodlivých látok a tak sa obnoviť, stať sa čistým, čistejším: slabé nechty zosilnejú, vlasy dostanú lesk, pleť sa očistí; keď prestal fajčiť, pľúca sa mu trochu očistili; voda má schopnosť o. sa sama; Keď lovecký ošiaľ pominul a rieka sa očistila od krvi, na Dunaji zavládlo ticho [...]. [P. Glocko]
3. (z čoho/od čoho; čím; ø) ▶ zbaviť sa niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám (v myšlienkach, pocitoch, presvedčení, životnom štýle a pod.), odbremeniť sa; mravne sa obrodiť: očistia sa pôstom, úprimnou spoveďou; chce sa o. zo svojej minulosti; krajina sa snažila o. sa od hriechov fašizmu, od korupcie; Po dôkladnejšej prehliadke, keď sa mi myseľ očistila do priezračnosti, som bol o voľačo spokojnejší. [J. Fekete]; Človek by mal mať vždy šancu očistiť sa a pretrpieť svoje pády. [S. Rakús]
4. (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím; ø) ▶ zbaviť sa viny, podozrenia, oslobodiť sa, ospravedlniť sa: právne sa o.; každý má právo o. sa pred súdom; chce sa o. v očiach svojho otca, pretože sa cíti vinná; hájil sa do poslednej chvíle, aby sa očistil od obvinenia; sudca sa snažil o. pred verejnosťou z podozrenia, že porušuje zákony; prichádzajú do chrámu o. sa pred Pánom Bohom
5. (od koho) ▶ zbaviť sa niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho, vyčistiť sa: strana sa očistila od nevhodných ľudí; Očakával som, že justícia bude mať záujem očistiť sa od sudcov, ktorí jej robia zlé meno. [HN 2003]
▷ nedok. ↗ očisťovať sa, k 1, 2 i ↗ čistiť sa

očistiť -tí -tia očisti/očisť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbaviť niečo, niekoho nečistoty, špiny, škvŕn a pod., urobiť čistým; syn. vyčistiť: o. (si) kefou obuv, topánky; o. si odev, kabát od vlasov, chĺpkov, nitiek; očistite rýľ od hrubej špiny a zaschnutej hliny; pokožku jemne očistíme od mejkapu; matka starostlivo očistila dieťa od piesku; po zdokumentovaní nehody políciou hasiči očistili vozovku; podarilo sa nám o. okolie kaštieľa; majitelia nehnuteľností neočistili chodníky od snehu
2. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť nečistotu, špinu, škvrnu a pod. z povrchu niečoho, vyčistiť: pokúšal sa o. krvavý fľak vreckovkou; škvrnu na koberci už neočistíš; očisti si blato z čižiem!; na očistenie námrazy na oknách stačí gumená škrabka; Prichytiť niekoho pri tom, že neočistí exkrementy po svojom psovi, je problematické. [Sme 2010]
3. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo, obyč. jedlé plody korene, hľuzy rastlín vrchnej vrstvy (kôry, šupy, škrupiny a pod.), oškrabať, olúpať, ošúpať: o. zeleninu, mrkvu, zemiaky; o. orechy; pomaranče očistíme tak, aby nám ostala len čistá dužina; o. mäso od blán a loja; stará mama mu očistila dve jabĺčka; cibuľu a šampiňóny očistíme a nakrájame na drobno
4. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť kôru, šupu a pod. z jedlých plodov, koreňov, hľúz rastlín, oškrabať, olúpať, ošúpať: v prípade, že je zelenina v strednom veku, potom je potrebné najskôr o. kôru; z jabĺk očistíme šupky a vykrojíme stred s jadierkami
5. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo (často súčasti prírody al. ľudský organizmus) nežiaducich al. cudzích prvkov, prímesí a pod., vyčistiť: o. olej, naftu, benzín, cukor rafinovať; o. zrno od pliev ↗ i fraz.; o. pôdu od buriny; filtre pomôžu o. vodu v jazierku; ryžová diéta šetrne očistí telo; po návrate z prírody psa ihneď očistíme od kliešťov; redaktor očistil text od nezrozumiteľných cudzích slov; Pokiaľ je totiž rozumne vedená politika bankrotov, tak môže výrazne pomôcť pri očistení ekonomiky. [Pt 1998]
6. i náb. (čo, koho (od čoho)) ▶ zbaviť niečoho duševne (mravne) škodlivého, nevhodného, zaťažujúceho, čo nezodpovedá spoločenským normám, odbremeniť, oslobodiť: o. si svedomie; o. dušu od hriechov, od rôznych závislostí; o. svoju myseľ od predsudkov; počas celej púte mali pútnici možnosť o. svoje vnútro; hľadať očistenie v chráme; bieloba je symbolom očistenia; Pane, očisti ma od môjho hriechu
7. (koho, čo (od čoho/z čoho; pred kým, pred čím)) ▶ zbaviť viny, podozrenia; vrátiť niekomu česť, oslobodiť, ospravedlniť: o. svoju povesť; synovia chceli o. otcovo meno; potešila sa, že očistí brata od hanby, z krivého obvinenia; súdna porota ho očistila a následne bol prepustený; hrbáč očistil svoju pamiatku pred tvárou dediny [A. Baláž]
8. (čo (od čoho, od koho)) ▶ zbaviť niečo (nejaký priestor, spoločenskú, politickú organizáciu a pod.) niečoho, niekoho nevyhovujúceho, neželaného al. nežiaduceho: o. stranu od extrémistov, neonacistov; bol to pokus o. hnutie hippies od komercionalizmu; požadovať radikálne očistenie parlamentu; Chceli vidieť plamene, ktoré mali očistiť mesto od bosorky. [Ľ. Mišíková] ▷ voj. očistiť územie, terén zlikvidovať nepriateľské jednotky na určitom území
9. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo (obyč. psychické procesy) niečoho, čo sa vníma ako nežiaduce pre jeho kvalitu, optimálny stav: ideály som nestratil, len očistil od niekoľkých zbytočných ilúzií; Nepatetizovali, držali sa v medziach prirodzenej reči a pohybov – len ich očistili od náhodnosti a zbytočnosti. [KŽ 1968]; Úlohou profesionálov je nasmerovať výskum na podstatné sociálne témy, očistiť ich od bagatelizácie a nostalgie. [ER 1996]
◘ fraz. kniž. očistiť zrno od pliev oddeliť užitočné od neužitočného
▷ nedok. k 1, 2, 5 – 9 ↗ očisťovať, k 1, 3, 5, 8 i ↗ čistiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať

drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbať • expr.: drhliť • brhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlom • expr. škohliť: škohliť špongiou nábytok • umývať • čistiť: umývať parkety

2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2

karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať

osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievať • presievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivo • cúdiť • viať • previevať • čistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, mak • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať (na vejačke)

riadiť² dávať do poriadku • robiť poriadok • upratovať: riadila, upratovala celý byt; robila poriadok v celom byte • hovor. gruntovať (robiť dôkladný poriadok): gruntovať pred sviatkami • čistiť (zbavovať špiny): čistila kuchyňu • umývať • drhnúť (vodou, kefou a pod.): umývala, drhla kúpeľňu • nár.: ramať • ramovať (Tajovský) • subšt.: glancovať • glančiť

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocia • lúpať • olupovať • odlupovať • zlupovať • čistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajce • hôliť: hôliť jablko, šupu z jablka • subšt. pucovať: pucuje zemiaky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

čistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť nedok. (čo)

1. zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn, robiť čistým: č. dvor, č. šaty, topánky, odev, č. si zuby, nechty, č. stroje, č. okná; č. kone, voly; č. kľučky a) leštiť; b) pren. pejor. hľadať protekciu (obyč. v úradoch)

● hovor. č. niekomu žalúdok, č. niekoho vyčítať dakomu chyby, nedostatky, karhať dakoho;

2. zbavovať cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí; rafinovať: č. olej, naftu, benzín; č. zrno cúdiť; voj. č. územie, č. terén (od nepriateľských jednotiek) likvidovať rozprášené nepriateľské jednotky na dobytom území;

3. zbavovať niečoho nepotrebného; lúpať; škriabať: č. jablko; č. zemiaky;

opak. čistievať, -a, -ajú;

dok. očistiť, k 1, 2 i vyčistiť

|| čistiť sa

1. stávať sa čistým, priezračným: voda, víno sa čistí; nebo, obloha sa čistí vyjasnieva; rana sa čistí prestáva hnisať

● hovor. či sa ti rozum čistí? o veľkej hlúposti, o veľmi nerozumnom počínaní; blaznieš?

2. hovor. o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení;

3. zried. očisťovať sa, ospravedlňovať sa: Bolo by nedôstojné vysvetľovať, čistiť sa pred ženou, ktorá nikdy nemala čistej myšlienky. (Kuk.);

opak. čistievať sa;

dok. k 1 vyčistiť sa, k 1, 2, 3 očistiť sa

Morfologický analyzátor

čistiť nedokonavé sloveso
(ja) čistím VKesa+; (ty) čistíš VKesb+; (on, ona, ono) čistí VKesc+; (my) čistíme VKepa+; (vy) čistíte VKepb+; (oni, ony) čistia VKepc+;

(ja som, ty si, on) čistil VLesam+; (ona) čistila VLesaf+; (ono) čistilo VLesan+; (oni, ony) čistili VLepah+;
(ty) čisti, čisť! VMesb+; (my) čistime, čisťme! VMepa+; (vy) čisťte, čistite! VMepb+;
(nejako) čistiac VHe+;