Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

čistý príd.

1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný; č-á pleť bez vyrážok

2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch; č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.; č-é nebo bez oblakov; č. tón; č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá; č-á mzda po odpočítaní zrážok; č. zisk po odpočítaní výr. nákladov; šport. č. čas bez prestávok

3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska; žiť č-ým životom; č. detský úsmev; č-é svedomie; robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia; z č-ho srdca nezištne, úprimne

4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť; č-á veda, teória

5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca

č. ako sneh; expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať; hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho; mať č-é ruky nebyť vinný v niečom; mať č. stôl všetky veci vybavené; mať č. štít zachovať si bezúhonnosť; šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy; (ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom; naliať si č-ého vína; mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy; vzduch je č. sú priaznivé okolnosti; ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky;

na čisto → načisto;

do čista → dočista;

čisto

I. prísl. i vetná prísl.: č. sa umyť, č. vyholená tvár; č. znieť, spievať; hrať tvrdo, ale č.; stroj pracuje č.; v dome je č.

II. čast. iba, len, jedine: č. ľudská vec; č. zo zvedavosti, č. kvôli deťom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čistý; čisto prísl. i čast.

čistý -tá -té 2. st. -tejší príd.

čistý1 -tá -té 2. st. -tejší príd. 1.ktorý je bez špiny, bez škvŕn, neznečistený; op. špinavý: čistá bielizeň; č. riad; čistá pleť bez vyrážok; č. papier, zošit a) nezašpinený b) nový, nepopísaný c) bez linajok; čistá práca pri ktorej sa človek nezašpiní, ↗ i fraz.; mať čisté ruky, čistú hlavu, č. stôli fraz.; Z neba sa sypal čistý biely sneh. [M. Zelinka]
2. ▶ s ničím nepomiešaný; syn. číry, rýdzi, pravý: č. lieh; č. kov; č. hodváb; čistá bavlna; čisté zlato; čistá rasa; čisté nebo bez oblakov; čistá duchovnosť bez telesnosti; čistá radosť ničím neskalená; etnicky čisté územie obývané jedným etnikom; čistá lyrika; architektonicky čistá výstavba bez rušivých prvkov; čistá hmotnosť tovaru netto, op. hrubá; Králi Inkov si brali za ženy svoje sestry, aby v ich deťoch zostala čistá krv. [P. Dvořák]; A bola to z jeho strany čistá veda, nijaká tendencia, úmysel, politikum. [J. Smrek]; šport. č. čas v ktorom nie sú zahrnuté časy prerušenia hry; ekon. čistá mzda po odpočítaní zrážok; č. zisk po odpočítaní výrobných a iných nákladov; č. monopol najvýraznejšia forma nedokonalej konkurencie, keď je len jediný výrobca určitého výrobku; biol., zool. čistá línia udržiavanie nezmeneného dedičného základu počas viacerých generácií
3.ktorý je bez mravných nedostatkov; syn. čestný, statočný, bezúhonný: čisté priateľstvo; č. detský úsmev, pohľad jasný; človek s čistým charakterom, svedomím; mať č. úmysel dobrý, čestný; mať č. trestný register bez záznamov; Zdržali sa len tí, čo náhodou neboli na schôdzi. Len oni sú teraz čistí. [J. Váh]
4. náb.ktorý je počestný; ktorý zachováva mravnú čnosť čistoty: čistá láska a) nevypočítavá b) platonická; viesť č. život; č. mladík; Betka bola ešte čistá ako kvet jablone. [Ľ. Zúbek] bola panna
5.ktorý vyjadruje krajný pól, krajnú mieru (často kladného al. záporného) javu, vlastnosti, kvality; syn. úplný, číry: čistá pravda; čisté cigánstvo; č. faul; to je č. nezmysel holý, zrejmý; manželstvo, priateľstvo založené na čistom obchode na vypočítavosti
6.ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený; syn. bezchybný: právne čistá definícia jednoznačná; č. zvuk bez sprievodných pazvukov; televízor má č. obraz jasný, zreteľný; odovzdal redakcii č. preklad precízny; premeniť čistú gólovú šancu; č. rez pri ktorom je povrch rezaného materiálu hladký; čistá skrutka a matica úplne (čisto) opracovaná skrutka a matica, ktorá slúži na spojenie opracovaných súčiastok; hud. č. tón správny, op. falošný
7.ktorý nemá nežiaduce účinky na životné prostredie, na živé organizmy: čisté technológie; čistá energia; čisté palivo; ekologicky čistá strava
8. zastar.nezaťažený dlhmi: č. majetok; Chalupu máme čistú, ani len haliera nemáme na nej zapísaného. [J. C. Hronský]; To všetko zanechávam svojmu potomkovi čisté ako slovo Božie, bez dlžôb. [V. Mináč]
fraz. ako blesk/hrom z čistého neba nečakane, nenazdajky; čistý ako sneh/krištáľ; čistý ako ľalia a) panenský, poctivý b) bez viny; čistý ako anjel bez viny; čistá práca a) dobre, výborne vykonaná robota (výrobok, oprava, služba a pod.) b) ironické označenie negatívneho až kriminálneho skutku vykonaného obratne, bez zanechania stôp; byť čistý a) byť bez viny b) nemať peniaze c) abstinovať (najmä v súvislosti s drogou); byť/nebyť si s niečím, s niekým na čistom mať, nemať o niečom, o niekom jasnú predstavu, mať, nemať jasno v niečom, v niekom; hrať čistú hru nepodvádzať; je čistý vzduch sú priaznivé okolnosti na niečo; mať čisté konto a) v športe výsledok bez straty bodu, bez získaného gólu b) nemať dlhy; mať čisté ruky byť čestný, bezúhonný; mať čisté srdce nezištné, úprimné; mať čistý rozum/čistú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať čistý stôl mať ukončenú prácu; mať/zachovať si čistý štít a) byť čestný, statočný b) (v športe) zostať neporazeným; naliať (si) čistého vína povedať (si) pravdu; to nie je čistá robota/práca niečo nie je tak, akobyť, nie je to v poriadku, je to podozrivé; vzduch je čistý nie je tu nikto, kto by prekážal zámeru, obyč. nedovolenému ◘ parem. hromnička čistá, konôpka istá

čistý2 -tá -té zám. vymedzovacie adjektívne ▶ výhradne taký, ako vyjadruje ním určované slovo, len, iba; syn. samý: všade bola čistá špina; čistá sadza; polievka je čistá soľ; to nie je mäso, ale čisté kosti; Predstavte si, že by všetky deti nosili domov čisté jednotky. [NS 1995]

-tý/152670±214 1.62: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 44759→44564
+80
−43
is/14887 svä/11293→11470
+15
−37
boha/2324 žena/1951 zla/1435 dôleži/863 čis/806 kru/658 spä/475 zavali/435 hlava/422 spros/395 brada/372 (325/8071)

-tý/152670±214 1.78: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 55747→55696
+24
−22
is/8777 dôleži/7549 urči/5877 čis/4574 zla/4140 boha/2274 svä/1629 zloži/1550 hus/1204 žl/1150 kru/954 osobi/642 okoli/632 (453/14744)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestnýcnostnýčnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občaniastatočnýčestnýpoctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konaniemravnýkniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný životčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudianevinnýnepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievčadobrý: mať dobrú povesťbez hany: človek bez hanyexpr. svätý: Nikto nie je svätý!


cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostnýmravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človekpočestnýkniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občaniabezúhonnýbez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hanyčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý životbohabojnýnábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudiacudnýnevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

p. aj mravný, bezúhonný


čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


čistokrvný ktorý pochádza z čistého plemena (obyč. o zvierati) • plnokrvný: čistokrvný, plnokrvný kôň, vlčiakplemennýzried.: rasovýrasovitý (chovaný na rozširovanie čistého rodu, druhu): plemenný, rasový dobytokčistý: čistá rasašľachtený (ktorý má dobré vlastnosti získané vhodným krížením čistej rasy): stajňa so šľachtenými koňmiodb. homozygotný (ktorý vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedičných vlôh)


čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čistý, 2. st. čistejší príd.

1. bez špiny, zbavený špiny, nezašpinený, nezakalený (op. špinavý): č. ako sneh, ako ľalija, č. ako krištáľ, ako sklo; č-é šaty, č-á obuv, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený; b) nepopísaný; č-é nebo bez oblakov, jasné; č-á pleť bez vyrážok; č-á práca a) pri ktorej sa človek neušpiní; b) starostlivo vykonaná, dôkladná

mať č-é ruky byť nevinný; hovor. žart. byť č. nemať peňazí; byť (si) s niečím na č-om mať o niečom jasnú predstavu, mať jasno v niečom;

2. s ničím nepomiešaný, číry, rýdzi, pravý; ničím neznehodnotený: č. lieh, č. kov, č-á pšenica, č-é víno, č-é striebro, zlato; ekon. č. zisk po odpočítaní nákladov; č. výnos, dôchodok (op. hrubý); pren. č-á radosť ničím neskalená, č-á pravda rýdza, skutočná; č-á láska a) nevypočítavá; b) platonická; č. úmysel, č-é snahy bez vypočítavosti; č-á viera neporušená, pravá; hud. č. tón správny (op. falošný), č. hlas bez sprievodných pazvukov; hovor. č. majetok bez dlhov

hovor. naliať č-ého vína povedať pravdu; je č. vzduch nehrozí nebezpečenstvo;

3. hovor. samý: č-á sadza, č-á špina;

4. bez mravných nedostatkov, bezúhonný, čestný: č. pohľad (ne)mať č-é svedomie, č-é priateľstvo; č-á panna počestná

mať, zachovať si č. štít byť čestný, statočný; hovor. byť č. bez viny;

na čisto: prepísať na č. s definitívnou úpravou;

z čista jasna náhle, odrazu, neočakávane, nenazdajky: Blesk z čista jasna! (Vaj.)

cistý p. čistý


čistý (cistí)
I. príd.
1. csl ktorý je bez špiny, škvŕn, kalu, neznečistený: Čistú košeľu som si preťahovala čez hlavu (Žaškov DK); Bola preňňia izba, tá bola taká cisťejšia, tam sa ňebívalo (V. Maňa VRB); Ked varecha ostávala čistá, už ból (lekvár) uvarení (Ružindol TRN); Niékedi dostaneme repu čistú ze zeme (Dol. Srnie NMV); Už zme maľi čiste peľuški (Baldovce LVO); Tam bula čista voda (Sokoľ KOŠ)
F. čistí jag zrkallo (Bošáca TRČ), čisti jag voda v jeźeru (Žakarovce GEL), čisti jag džveredlo, jak krištal, jag ribe oko (Brezina TRB) - celkom, absolútne čistý; čistí, akobi ho s komína viťiahou̯ (Slovany MAR) - žart. špinavý; lachko bit čistín, kín do blata ňeiďeš (Bošáca TRČ) - človek má väčšie predpoklady byť čestný, ak ho prostredie nezvádza na zlé; má čisté ruki (Bošáca TRČ) - je nevinný
2. csl s ničím nepomiešaný, číry, rýdzi: Na osli misí búcť čistí kämeň, ňiž v ňom inuo ňesmie búcť (Or. Biely Potok TRS); Ňeska aňi trungi sa ňie tak cistie (Detva ZVO); Koho vret katuvau̯ na želútku, tomu raďili cistej miaďík polizuvaťi viadz ráze čez ďem (Čelovce MK); Potom tam zaz dáme pól litra čistého liéhu (Chocholná TRČ); Ta sperša to ľem tag zvikľi bic čiste, poźňejši uš pulňene davaľi baržej tote kolače (Baldovce LVO); Gu koňcu roka mi mala čisti jedinki (Brezina TRB)
L. čisté ňebe (Bošáca TRČ) - bez oblakov; čistuo vajce (V. Straciny MK), čisté vajco (Rozbehy SEN), čiste vajca (Kokšov-Bakša KOŠ) - bez zárodku; čistí majetek (Bošáca TRČ) - nezaťažený dlhmi; čista pravda (Krivany SAB) - skutočná; šistí od zlata (Kameňany REV) - neobsahujúci zlato; to čisti biňgou (Hatalov MCH) - naozajstný naničhodník; čisti novi (Kecer. Kostoľany KOŠ) - celkom nový
F. tu je čistuo povetria (Mošovce MAR) - tu niet nežiaducich svedkov, nehrozí nebezpečie; má śistú hlavu (Rim. Píla RS) - je triezvy; ja dneska nemam calkom nič, dneska som čisti (Hranovnica POP) - nemám peniaze, majetok
3. csl mravne bezúhonný, čestný, statočný: Má cisté svedomie (Bánovce n. Bebr.); čistí človek (Bošáca TRČ)
F. čista jak Paňenka Marija (Markušovce SNV), čistá jag lalija (Lovčice TRN) - počestná, poctivá
4. dôkladný, bezchybný: Voždi si dau̯ záľežaď, abi po ňom ostala čistá robota (Ležiachov MAR)
L. na cisté cisto (Lapáš NIT), do čista čisteho (Dl. Lúka BAR) - expr. celkom, úplne
5. nenainfikovaný: No ta psa višetriľi a zisciľi, že ňema besňačku ado daco, že pes čisti (Brezina TRB)
II. zám. vymedz. zdôrazňuje výlučnosť; výhradne taký, samý: Bola tam (na bojisku) cistá skala a Taľiaňi (Detva ZVO); Ta to plane cesti buľi, to čista jama (Smižany SNV); Pri karčme čisti cigan (Kendice PRE); Čistá krev už bul (chlapec), dolov ňim še ľala (Brezina TRB); Tu me čisti babi (Rakovec n. Ond. MCH)

čistosť p. čistý


čistý príd
1. bez špiny, nezašpinený; nezakalený: slunce čisté (CC 1655) jasné; čistu ssatku (RT 17. st); czista woda (VESELÉ 1747); dies candidus: čisty deň (KS 1763) jasný; ma čistu twar (Kur 18. st) bez vyrážok;
x. pren obvinúť č-ým plátnom (čo); položiť č-ú čapicu na hlavu (koho) očistiť, zbaviť viny: ségmite oďewi sspátne s neho, položte čistú čepicu na hlawu geho (KB 1756); cely múg žiwot straceny a zly obwjň s čistym plátnem (BlR 18. st)
2. kt. neobsahuje nežiaduce prímesi: zlata cziesteho rázu (ŽK 1468); jerczu czisteho (BYTČA 1573)
L. muky cysteg (BYTČA 1606) kvalitnej pšeničnej; čisté wíno (PR 18. st) bez vody; slowenčina čista (MARTIN 18. st) najmenej poznačená cudzím vplyvom, bez chýb;
x. adm pokud thara od statku odebrana nenj, dotud wáha takowého statku gest nečista, po odebranj (táry) gménuge se netto, to gest statek aneb čisty towar (LU 1775) bez obalu; č. osoh, zisk bez výdavkov: čisti osoch bol 3 milioni fl (B. ŠTIAVNICA 1611 E); wino učini cysteho zisku 45 fl 24 den (S. ĽUPČA 1721)
3. mravne bezúhonný, nevinný, nepoškvrnený: hwiezdy negsu cžiste pred Bohem (BAg 1585)
F. z cžistym srdczem (BAg 1585) úprimne; pachole z čisteg lože splozene (RG 18. st) z manželstva; opity nikdy se nezda čisty (SS 18. st); č. od čoho nevinný: Walenta ode posskwrnj czisteho nachazegi (S. ĽUPČA 1596); su doczela czisti od geho krwe a mordu ((BYTČA) 1636); čisty od hrjchu (KS 1763);
x. náb yakz se poczal s dyewky cystey (MSF 15. st) (o Kristovi) z panny; narodil se Syn boží s čistého žiwota (CC 1655) z panenského; tsisztá panna (HPS 1752) P. Mária
4. číry, samý: cistu skalu prislo kopat (RADVAŇ 1714); pole čistu psseniczu posate (MS 1758); čysta prawda (GŠ 1758) úplná
L. čistemu armalistowy (BYTČA 1777) o zemanovi podľa pôvodu
5. bibl (o zvieratách) rituálne čistý, vhodný na obetovanie: wtákúw čistych obetowal; z ozywugjcych čistych i nečistych (obetovať) (KB 1757)
P. tpn montem Chysta (v Honte 1249); na čisto prísl výraz: tretinik piwa na czisto naliyaty (ŽILINA 1702) správne, po znak; zrež kworu na čisto (HK 18. st) úplne; -osť ž mravná bezúhonnosť, nepoškvrnenosť: abi sme to dokántsalyi z tsisztosztzu (MCa 1750); zdravás pozdravená v szvej tsisztosztzi (HPS 1752) v panenstve

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČISTÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 8×;
HUBINA, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 3×;
SPIŠSKÁ SOBOTA (obec POPRAD), okr. POPRAD – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 2×;
ZAVAR, okr. TRNAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bola čerstvá a čistá était fraîche et limpide
čistý a priveľmi miloval pur et trop aimé
dokonale čisté a dokonale parfaitement pur et parfaitement
priveľmi čistý a priveľmi trop pur et trop
si čistý a prichádzaš es pur et tu viens
slobodný, ak si čistý libre si tu es pur
vy, mladý a čistý vous jeune et pur
vždy krásny a čistý toujours pure et belle
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu