činný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ vyvíjajúci činnosť, vykonávajúci prácu, funkciu, službu, povolanie, poslanie a pod.; syn. aktívny, agilný: zárobkovo činná osoba; orgány činné v trestnom konaní; č. funkcionár organizácie; byť politicky, verejne, umelecky č.; je č. ako kritik a esejista; inštitúcie činné v oblasti kultúry; generácie literárne činných kňazov; Mnohé spoločensky činné ženy sú v súkromí osamelé. [NP 1983]; geol. činná sopka aktívna, op. vyhasnutá; ban. č. porub v ktorom sa práve dobýva úžitkový nerast; eltech. č. prúd elektrický prúd, ktorého elektrická energia sa v spotrebiči bezo zvyšku premení na iný druh energie; č. výkon spotrebiča výkon dodávaný zo zdroja prúdu do spotrebiča, kde sa bezo zvyšku spotrebuje; ekon. č. kapitál súhrn obežných aktív a pasív; čistý č. kapitál rozdiel medzi obežnými aktívami a krátkodobými záväzkami; práv. byť v činnej službe v aktívnej, op. byť penzionovaný; ped. činná škola smer v pedagogike 20. stor. zdôrazňujúci tvorivú aktivitu dieťaťa; lingv. č. rod rod slovies, ktoré pomenúvajú činnosť, op. trpný rod; činné príčastie prítomné slovesný tvar utvorený príponou -úci al. -iaci, napr. volajúci, prosiaci; činné príčastie minulé slovesný tvar utvorený príponou -vší, napr. padnuvší