činný príd. vyvíjajúci činnosť (význ. 1); kt. je v činnosti (význ. 2): verejne, politicky, publikačne, zárobkovo č.; č-á služba aktívna; č-á sopka, op. vyhasnutá; gram. č. rod aktívum, op. trpný rod;
činne prísl.
činný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ vyvíjajúci činnosť, vykonávajúci prácu, funkciu, službu, povolanie, poslanie a pod.; syn. aktívny, agilný: zárobkovo činná osoba; orgány činné v trestnom konaní; č. funkcionár organizácie; byť politicky, verejne, umelecky č.; je č. ako kritik a esejista; inštitúcie činné v oblasti kultúry; generácie literárne činných kňazov; Mnohé spoločensky činné ženy sú v súkromí osamelé. [NP 1983]; geol. činná sopka aktívna, op. vyhasnutá; ban. č. porub v ktorom sa práve dobýva úžitkový nerast; eltech. č. prúd elektrický prúd, ktorého elektrická energia sa v spotrebiči bezo zvyšku premení na iný druh energie; č. výkon spotrebiča výkon dodávaný zo zdroja prúdu do spotrebiča, kde sa bezo zvyšku spotrebuje; ekon. č. kapitál súhrn obežných aktív a pasív; čistý č. kapitál rozdiel medzi obežnými aktívami a krátkodobými záväzkami; práv. byť v činnej službe v aktívnej, op. byť penzionovaný; ped. činná škola smer v pedagogike 20. stor. zdôrazňujúci tvorivú aktivitu dieťaťa; lingv. č. rod rod slovies, ktoré pomenúvajú činnosť, op. trpný rod; činné príčastie prítomné slovesný tvar utvorený príponou -úci al. -iaci, napr. volajúci, prosiaci; činné príčastie minulé slovesný tvar utvorený príponou -vší, napr. padnuvší
aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská služba • iniciatívny • kniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k práci • príčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovník • agilný • horlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátor • podnikavý • nelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobu • výkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)
2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilancia • ziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)
činný p. aktívny 1
činný príd. vyvíjajúci činnosť, zúčastnený aktívne na niečom; aktívny; agilný; ktorý je v činnosti: kultúrne, politicky, verejne, zárobkovo č.; č-á zložka, č-á sopka; gram. č. rod aktívum (op. trpný); voj. č-á služba základná; práv. byť v č-ej službe (op. penzionovaný); poľnohosp. č-á pôda bohatá na živiny;
činne prísl.: č. sa zúčastniť na niečom, č. pracovať v niečom
(jeden) činný; (bez) činného; (k) činnému; (vidím) činného; (hej) činný!; (o) činnom; (s) činným;
(štyria) činní; (bez) činných; (k) činným; (vidím) činných; (hej) činní!; (o) činných; (s) činnými;
(jeden) činný; (bez) činného; (k) činnému; (vidím) činný; (hej) činný!; (o) činnom; (s) činným;
(štyri) činné; (bez) činných; (k) činným; (vidím) činné; (hej) činné!; (o) činných; (s) činnými;
(jedna) činná; (bez) činnej; (k) činnej; (vidím) činnú; (hej) činná!; (o) činnej; (s) činnou;
(tri) činné; (bez) činných; (k) činným; (vidím) činné; (hej) činné!; (o) činných; (s) činnými;
(jedno) činné; (bez) činného; (k) činnému; (vidím) činné; (hej) činné!; (o) činnom; (s) činným;