činka -y -niek obyč. mn. ž. telocvičné, šport. náčinie tvorené dvoma závažiami na držadle: cvičiť s č-ami
činka -ky činiek ž.
činka -ky činiek ž. 1. ▶ telocvičné, športové náčinie tvorené dvoma závažiami na držadle: vzpieračská č.; stojan na činky; cvičiť s činkami; dvíhať činky; Prehýbal sa, akoby vliekol tristokilovú činku. [J. Blažková] 2. ▶ športové pružinové náradie na posilnenie prstov 3. textil. ▶ latka na krosnách, ktorá sa vkladá do osnovy za brdom, aby sa priadza rozstúpila a nemotala
činka -y ž. ‹n› šport.
1. telocvičné náradie v podobe dvoch liatinových gúľ na spoločnej osi; vzpieračské náradie v podobe oceľovej tyče spájajúcej dve vedľajšie kotúčové závažia
2. pružinové náčinie na posilnenie prstov;
činkový príd.
činec m. i činka ž. (šinka) obyč. mn. č. súčasť krosien, tenké latky rozdeľujúce pred vrchným návojom nite osnovy: Pred vrchňí návoj prídu činki, abi sa ňiťi ňekudľiľi (Mošovce MAR); Zalušce šinki, žebi śe ňerepilo (Ďačov SAB); čince (Kostolné MYJ, V. Leváre MAL)
činka p. činec