činiteľ -a mn. -ia m. živ. kto vykonáva spoločensky dôležitú funkciu: verejní, politickí, kultúrni, zodpovední č-ia;
činiteľka -y -liek ž.;
činiteľ -a D -u/-ovi A -a L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. neživ. pôsobiaca sila, okolnosť, faktor: hospodársky, kultúrny, časový č., objektívny, subjektívny č., prírodné, škodlivé č-e;
činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)
činiteľ1 -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto vykonáva (spoločensky) dôležitú funkciu; kto sa na niečom aktívne zúčastňuje: ústavný, štátny č.; popredný, oficiálny č.; zodpovedný, vysokopostavený č.; vedúci kultúrni činitelia; vládni, vojenskí činitelia; zneužitie právomoci verejného činiteľa; Miestnym činiteľom nadával do povaľačov, za čo mu pribudli mrzutosti so žandármi. [A. Chudoba] ▷ činiteľka -ky -liek ž.
činiteľ2 G a A -ľa D -ľu/-ľovi L -li pl. N -le/-lia G -ľov A -le/-ľov m. 1. ▶ pôsobiaca, vplývajúca sila, okolnosť; syn. faktor: vnútorné, vonkajšie činitele; limitujúci, určujúci, brzdiaci č.; rozhodujúci, motivujúci č.; subjektívne, objektívne činitele; rastový č.; škodlivý č.; Vari najdramatickejším činiteľom inscenácie je hudobná zložka. [LT 1998]; lit. štýlotvorný č. dávajúci prejavu štylistickú podobu; lingv. č. deja východiskový bod deja, agens; tech. č. zaťaženia pomer skutočného výkonu spotrebiča k jeho menovitému výkonu □ ľudský činiteľ človek, ľudia 2. mat. ▶ spoločný názov pre násobenca a násobiteľa
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje
2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto
3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa
činiteľ1, -a, mn. č. -lia m. kto niečo robí, vykonáva, kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv, dejateľ: verejný, politický, kultúrny č.;
činiteľka, -y, -liek ž.;
činiteľský príd.: gram. č-é meno
činiteľ2, -a, 3. p. -u/-ovi, 6. p. -li, mn. č. -lia/-le, 4. p. -ľov/-le m.
1. pôsobiaca, vyplývajúca sila, okolnosť, faktor: vývinový č., hospodársky č., prírodný č.; štyl. eufonický, rytmický č.;
2. mat. spoločný názov pre násobenca a násobiteľa
(jeden) činiteľ; (bez) činiteľa; (k) činiteľovi; (vidím) činiteľa; (hej) činiteľ!; (o) činiteľovi; (s) činiteľom;
(dvaja) činitelia; (bez) činiteľov; (k) činiteľom; (vidím) činiteľov; (hej) činitelia!; (o) činiteľoch; (s) činiteľmi;
(jeden) činiteľ; (bez) činiteľa; (k) činiteľu, činiteľovi; (vidím) činiteľ, činiteľa; (hej) činiteľ!; (o) činiteli; (s) činiteľom;
(tri) činitelia, činitele; (bez) činiteľov; (k) činiteľom; (vidím) činiteľov, činitele; (hej) činitelia, činitele!; (o) činiteľoch; (s) činiteľmi;