Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

činiť nedok.

1. arch. robiť, konať: č. dobré skutky

2. kniž. (pri počítaní) rovnať sa, predstavovať, byť: to č-í 60 %, náklady č-ia 180 mil. Sk

č. pokánie kajať sa; č. si nárok nárokovať si

(ne)mať do č-nia s niekým, s niečím (ne)mať niečo (nič) spoločné

// činiť sa usilovne pracovať, usilovať sa, snažiť sa: všetci sa č-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
činiť ‑í ‑ia nedok.; činiť sa

činiť -ní -nia čiň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.


činiť sa -ní sa -nia sa čiň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

činiť -ní -nia čiň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (čo; ø) 1. arch. ▶ zaoberať sa istou činnosťou, robiť, konať: č. dobro, zázraky; Po celý život vravel pravdu, číru pravdu a tak má v úmysle činiť aj po zvyšok života. [P. Karvaš]; Ak niekto hocičo činí z tiesne, nemôže zároveň tvrdiť, že to činí z potreby. [P. Jaroš]; bibl. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.činiť pokánie kajať sa
2. admin. slang.dosahovať istú mieru niečoho, byť, predstavovať, rovnať sa: náklady na opravu činia milión korún; ročný obrat činil viac než miliardu dolárov; pohľadávky činia takmer päťstotisíc korún
fraz. mať/nemať do činenia s niekým, s niečím mať, nemať niečo spoločné s niekým, s niečím ◘ parem. ľahšie je hriech činiť, ako sa mu vyhnúť; malé vedomosti činia človeka hrdým, veľké pokorným; ľahko sa hovorí, horšie sa činí
opak. činievať -va -vajú -val; dok. k 1učiniť


činiť sa -ní sa -nia sa čiň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. ▶ usilovne pracovať; syn. usilovať sa: stavbári sa činia; činil sa v politike; mal by si sa viac č.!; nerob nám hanbu, čiň sa!; Deti sa činili od samého začiatku. [Vč 1988]parem. kto sa činí, tomu kvitne kto usilovne pracuje, ten má výsledky

-niť/155386 4.32: verbá inf. nedok. 26729 meniť/6122 brániť/5701 chrániť/5386 plniť/4360 vlastniť/1421 ženiť/449 zvoniť/413 viniť/296 rečniť/245 činiť/227 členiť/215 ceniť/190 márniť/162 (54/1542)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

činiť sa p. usilovať sa 2


činiť 1. p. konať 1, robiť 2, 5 2. p. predstavovať 1


konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenaťznačiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovaťfungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

2. porov. zobraziť


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

činiť, -í, -ia nedok.

1. arch. (čo) robiť, konať: č. zázraky, č. dobré skutky, č. bezprávie; bibl. dobre, zle č. niekomu

hovor. niekto, niečo (ne)má do činenia s niekým, s niečím (ne)má (nič) niečo spoločného, (ne)súvisí, (ne)prichádza do styku, (ne)týka sa ho to; čiň čertu dobre, peklom sa ti odslúži (prísl.) o nevďačnosti;

2. kniž. (pri počítaní) rovnať sa, byť: To činí 87 000 zlatých. (Jégé);

opak. činievať, -a, -ajú;

dok. učiniť

|| činiť sa

1. vyvíjať zvýšenú činnosť, horlivo pracovať, usilovať sa, snažiť sa: Nuž krajanky sa tu činia. Vzbudzujú obdiv na všetky strany. (Kuk.)

2. zastar. tváriť sa, robiť sa, predstierať niečo: Čuším, činím sa, že neviem o ničom. (Šolt.) Teraz sa tak činia, akoby najväčšia láska bola bývala medzi nimi. (Tim.)

3. neos. kraj. robí sa, deje sa: Činí sa, akoby sa zima chcela vrátiť. (Taj.)

činiť nedok.
1. csl zried. robiť, konať: Čuo ňechcež, abi ťebe čiňiľi, ňečiň aňi ti iním (Pucov DK); Čiňila tam veľkie zázraki (Ďubákovo RS); Muśi čiňic pokaňe (Sedlice PRE)
F. ňigdo ňesťe ma_c ňima ňižd do čiňeňá (Lapáš NIT) - nič spoločného; v živote pridže človeg do čiňeňa ze fšeľijakimi ľuďami (Turzovka ČAD) - do styku
2. čiast. strsl a zsl zastar. byť, rovnať sa (pri počítaní, udávaní miery): Uš toto čiňelo osen dňí (Turíčky LUČ); Dvanáz meríc to čiňilo, tá rola (Dol. Súča TRČ)


činiť sa nedok.
1. čiast. sstrsl usilovať sa: Aľe čiň sa, abi som ňemuseu̯ povedať, že mám naňi_cina! (Bodorová MAR); Činí sa, ako vie (Bobrovec LM)
2. or, turč, szzvol neos. javiť sa, zdať sa: Tak sa mu čiňí, že mu čuosi škoďí (Pokryváč DK); Huoľki sa mi mädom čiňiľi, čo som bou̯ takí hladní (Blatnica MAR); Čiňí sa, že ešťe buďe zima (Tajov BB)

činiť ndk
1. robiť, konať, vykonávať: zradu wede a cziny (SKALICA 1432 SČL)
L. geho wuoli činili (ASL 1532) konali podľa jeho vôle; Fabian nezdobyzen czyne strzylanym z russnycz (ŽK 1561) robí výtržnosti; násilí a kvalty mi činili (RL 1571); Meser sam swu wolu a prawo czyny nad namy (ŽIAR n. H. 1578) svojvoľne rozhoduje o nás; cechmister prjpowed czinj na zlatych 21, ktere bil dlužen (ŽILINA 1660) sľubuje; na truc činite (SP 1696) robíte napriek; mordi činil (KEVICE 1699) vraždil; odpor činjl (RW 1702) odporoval; newime, co mame činit (ŠTEFANOVCE 1708) sme bezradní; wlasny ruku krisowie snaky (na listinu) činime (LEŠŤ 1715) robíme krížiky miesto podpisov; činj hrjch (KB 1756) pácha; kelčzik činit (T. DVORY 1760) troviť peniaze, robiť výdavky; (čiastku majetku) sesterniczy oddawam a gu w teg panyu cžinim (T. DVORY 1763) dávam jej ju do vlastníctva; pokani činiti kajať sa; poklonu činym klaniam sa (KS 1763); (Ježiš) djky činil (Le 18. st) ďakoval; pohružku činil (BYTČA 18. st) vyhrážal sa; č. smilstvo, zlé skutky smilniť: zle skutky czynyla a lotruwala (DEŽERICE 1638); ty sy smjlstwo činila (BlR 18. st);
x. práv tento list mrtwy czyniem (B. BYSTRICA 1484 E) ruším jeho platnosť; gestlize bych ya tobie natisky czinil neslussne (ŽK 1485) keby som na teba robil nátlak; o roli, o ktere z sebu czyniti mely (ŽILINA 1533) o ktorú mali viesť súdny spor; dielu nemagj (z majetku) cžinith, pokud matka žywie (L. TRNOVEC 1571) nemajú majetok deliť; protestatij nan činim a oznamugem (JASTRABIE 1598) zažalúvam ho; stauku čini na vinohrad (TRNAVA 1618) dáva ho do zálohu; činga počet z kasy s synagogy (BT 1758) účtujú; č. dosť, zadosť komu, čomu vyhovovať požiadavkám: (žena) musyla z prinuczeny prawa dom prodati a Vrbanowi dosti cziniti (S. ĽUPČA 1568); Augusthin swemu slowu dostj neczjny (STREČNO 1575) nedodržiava slovo; zmyslum swojim zadost čyniti mohel (CDu 18. st); č. obligátor, zmluvu vystavovať dlžobný úpis, uzatvárať zmluvu: obligátor se činjl w pritomnosti rychtara (D. STRHÁRE 1750); smlauwu činim (ML 1779); č. poručenstvo, poriadok, konečnú vôľu, dispozíciu robiť testament: konecznu wuly mu czynym (BRATISLAVA 1667 E); dispositiu čzinim (ŽILINA 1674); poruczenstwy cžinim (KRUPINA 1689); v nemoczi postawena suce poradek činim (ORLOVÉ 1694); č. právo, spravodlivosť konať súdny proces: prawo cžjniti (BECKOV 1563); sprawedlnost činily (MB 1701); č. známo (a povedomo), č. známosť, č. a dávať na vedomie (súčasť formúl) oznamovať: znamo cziniem wssem wuobecz (L. JÁN 1480 SČL); na giste wedomy czinime a dawame (RUŽOMBEROK 1574); my richtar a radda mesta znamo a powedomo czinime (JELŠAVA 1595 E);
x. náb kdo činj wúlu Otca mého (KB 1757) kto žije podľa božích a cirkevných ustanovení
F. chcess-li byť bez vady, nečiň nic bez raddy; smrt wssem lidem činj konecz (SiN 1678); láska cožkolwěk činj, rýchle činj (MP 1718) koná bez váhania; ustawyčna kwapka diru na mramory čyňi (GP 1782) opakované pôsobenie prináša výsledky
2. koho/čo akým dodávať niekomu/niečomu istú vlastnosť: wynowatu czynya tuto ženu (OPATOVCE 1573) obviňujú ju; swedek seba čisteho činy (BYTČA 1708-12) pod prísahou sa vyhlasuje za nevinného; č. mocou koho, č. slobodného koho v čom dávať niekomu plnú moc nad niečím: Petr Balažowi duom oddal a (jeho) moczna czinil y kwitowal (RUŽOMBEROK 1550); w laze J. Ssmaha čyny swobodneho M. Mokra (TURANY 1623)
3. byť pôvodcom niečoho, spôsobovať, vyvolávať niečo: rzerycha mdlobu cziny (HL 17. st); piwo nečini podagru (PR 18. st)
4. pri spočítavaní mať hodnotu, sumarizovať: kasda fura czyny fl 6 (ČÁČOV 1720); platí sa za ňu; talent cini 600 korún (KS 1763); penezy z lonejssu restantiu činiczeg 282.10 fl (JACOVCE 1777)
5. s kým smilniť: gu wistrihal, aby z druhim nečinila (BlR 18. st)
6. (o surovej koži) vypracúvať, vyrábať: zadneg kože nemože cžinit (S. TURÁ 1676); -ievať [-ív-] frekv k 1: yako mnozy cžinywagy (BAg 1585); gemu sskodu činijwal (BARDEJOV 1612); zazraky čyniwal (CS 18. st); č. sa
1. tvoriť sa, vznikať: kteremu se nohy otwaragu a rany czinj a (BYTČA 1780); w krwi sa hnew čini (Pie 18. st); hrdza se čini na zboži (PR 18. st)
2. kým vydávať sa za nejakého, pretvarovať sa: mnohý chudobným se činj, ač syc méssek gináč mjni (SiN 1678)
3.
L. č. sa účastný zúčastňovať sa: ucastnj se cinite dobrych skutkuw (PI 1749)

Zvukové nahrávky niektorých slov

tvojho priateľa ťa činí de ton ami te fait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu