čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.; spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e
● muž č-u rozhodný, energický; mať sa k č-u konať; takým(to) č-om tak(to); nejakým č-om nejako; nijakým č-om nijako; so všetkým č-om so všetkým, úplne
čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy
čin, -u m.
1. skutok, výkon, dielo: geniálny, hrdinský, odvážny č., trestný č.; pristihnúť niekoho pri čine pri trestnom konaní
● muž č-u pracovitý, aktívny; mať sa k činu prejavovať aktivitu, byť usilovný, rázne konať; hovor.: takým (takýmto), tým (týmto) činom takým spôsobom, takto; nijakým, nijakovským činom nijako, nijakým spôsobom; akým činom akým spôsobom, ako; akýmsi činom akosi; so všetkým činom so všetkým, úplne, celkom; ledvým činom ledva, sotva
(jeden) čin; (bez) činu; (k) činu; (vidím) čin; (hej) čin!; (o) čine; (s) činom;
(štyri) činy; (bez) činov; (k) činom; (vidím) činy; (hej) činy!; (o) činoch; (s) činmi;