čin, -u m.
1. skutok, výkon, dielo: geniálny, hrdinský, odvážny č., trestný č.; pristihnúť niekoho pri čine pri trestnom konaní
● muž č-u pracovitý, aktívny; mať sa k činu prejavovať aktivitu, byť usilovný, rázne konať; hovor.: takým (takýmto), tým (týmto) činom takým spôsobom, takto; nijakým, nijakovským činom nijako, nijakým spôsobom; akým činom akým spôsobom, ako; akýmsi činom akosi; so všetkým činom so všetkým, úplne, celkom; ledvým činom ledva, sotva