Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma obce priezviská un

čierny černejší príd.

1. majúci farbu ako uhlie, sadze, op. biely: č-a farba, č-e oči, vlasy, č-e šaty; chodiť v č-om nosiť čierny odev na znak smútku; č-e uhlie kamenné; č. Peter kartová hra; publ.: č-e zlato uhlie; hovor. č. šerif príslušník mestskej al. súkromnej bezpečnostnej služby nosiaci čiernu uniformu; hovor. č-a skrinka obsahujúca údaje o lete lietadla, palubný zapisovač

2. majúci tmavé zafarbenie, op. svetlý, biely: č. chlieb, č-a múka; č-a káva bez mlieka, op. biela; č-e pivo, op. svetlé; č-e hrozno, č-e ríbezle; č. ako Cigán, ako černoch a) tmavej pleti b) opálený; robiť č-u robotu a) špinavú b) málo produktívnu; poľov. č-a zver diviaky

3. smutný, chmúrny, nešťastný: č-e dni, č. rok; mať č-e myšlienky pesimistické; č-a kronika rubrika o nehodách

4. zlý, nečestný, nemorálny: č. úmysel, čin, mať č-e svedomie; č-a duša zlý človek; č. humor nepríjemný

5. zakázaný, nedovolený, pokútny; tajný, nelegálny: č. obchod, č-e ceny, č-a jazda; č. pasažier; č. poslucháč neplatiaci; č-a listina i fraz. zoznam previnilcov, zakázaných vecí ap.; č-a ekonomika prinášajúca nelegálne zisky

6. černošský: č-e plemeno, č. otrok

7. v odb. názvoch: lek. č. kašeľ detská choroba; bot. baza č-a, borovica č-a; zool. drozd č.; kuch. č-e korenie; geogr. Č-e more; astron. č-a diera vesmírny objekt s nekonečným gravitačným poľom, odkiaľ nič nemôže uniknúť

expr. č. ako noc, ako žúžoľ veľmi; č-e Vianoce bez snehu; mať, držať č-u hodinku sedieť, besedovať potme; (mať niečo) č-e na bielom písomne potvrdené; trafiť do č-eho vystihnúť podstatu; kresliť niečo č-mi farbami, vidieť niečo v č-om svetle opisovať pesimisticky; expr.: znosiť niekoho pod č-u zem veľmi skritizovať; č-a → ovca (rodiny); držať č-ho Petra byť v položení ohrozenom prehrou;

na čierno → načierno;

do čierna → dočierna;

čierno prísl.: č. oblečený; vidieť niečo č.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Čierny Balog ‑eho ‑a/‑u L ‑om ‑u m.; Čiernobaločan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernobaločanka ‑y ‑niek ž.; čiernobalocký
Čierny Brod ‑eho ‑u L ‑om ‑e m.; Čiernobrodčan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernobrodčanka ‑y ‑niek ž.; čiernobrodský
čierny černejší; čierno prísl.
Čierny Potok ‑eho ‑a L ‑om ‑u m.; Čiernopotočan ‑a mn. ‑ia m.; Čiernopotočanka ‑y ‑niek ž.; čiernopotocký

Čierny Balog -neho -ga/-gu L -nom -gu m.

obec na strednom Slovensku v Breznianskom okrese južne od Brezna;

Čiernobaločan, Baločan -na pl. N -nia m.;

Čiernobaločanka, Baločanka -ky -niek ž.;

čiernobalocký, balocký -ká -ké príd.


Čierny Brod -neho -du L -nom -de m.

obec na západnom Slovensku v Galantskom okrese juhozápadne od Galanty;

Čiernobrodčan, Brodčan -na pl. N -nia m.;

Čiernobrodčanka, Brodčanka -ky -niek ž.;

čiernobrodský, brodský -ká -ké príd.


Čierny Potok -neho -ka L -nom -ku m.

obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese južne od Rimavskej Soboty;

Čiernopotočan, Potočan -na pl. N -nia m.;

Čiernopotočanka, Potočanka -ky -niek ž.;

čiernopotocký, potocký -ká -ké príd.


Čierny Váh -neho Váhu m.

časť obce Kráľova Lehota;

Čiernovážan, Vážan -na pl. N -nia m.;

Čiernovážanka, Vážanka -ky -niek ž.;

čiernovážsky, vážsky -ka -ke príd.


čierny1 -na -ne 2. st. černejší príd. 1. ▶ majúci farbu sadze, uhlia; op. biely: čierne oči, vlasy; č. oblek, klobúk; čierne topánky; čierna mačka; č. kôňi fraz.; čierna limuzína; čierne bodky na bielom podklade; čierne šachové figúrky; čierne olivy; č. kaviár; čierne uhlie kamenné uhlie s vysokým stupňom zuhoľnenia; hut. čierne kovy železo, mangán a chróm; astron. čierna diera objekt vo vesmíre s takou veľkou gravitáciou, že z neho nemôže uniknúť ani svetlo, ↗ i fraz.; č. trpaslík hviezda nevyžarujúca energiu, lebo je v najnižšom energetickom stave; div. čierne divadlo v ktorom čierno odetí herci pohybujú predmetmi na tmavom pozadí; ekon. profes. čierne čísla kladné, op. červené; hist. č. pluk žoldnierske vojsko kráľa Mateja Korvína (názov podľa farby oblečenia); šport. č. pás (v džude, v karate) znak najvyššieho stupňa zdatnosti; kart. č. Peter a) kartová hra b) jedna karta tejto hry, ↗ i fraz.; poľov. čierna zver diviačia; bot. baza čierna Sambucus nigra; ľuľok č. Solanum nigrum rastlina; zool. vrana čierna Corvus corona; labuť čierna Cygnus atratus; geogr. Čierny Váh vodný tok prameniaci pod Kráľovou hoľou a po spojení s Bielym Váhom vytvárajúci rieku Váh; Čierne more vnútropevninové more medzi juhovýchodnou Európou a Malou Áziou □ čierna skrinka záznamové zariadenie o priebehu letu, palubný zapisovač, novšie aj o priebehu jazdy (pretekárskeho) automobilu, motorky a pod.; čierna metalurgia hutníctvo železa a ocele; publ. čierne zlato uhlie, ropa; čierny bod znak záporného hodnotenia, ↗ i fraz.; čierni baróni v 50. rokoch 20. stor. vojaci základnej služby pokladaní za politicky nespoľahlivých a odvelení do pomocných technických práporov (názov podľa čiernych výložiek); čierny šerif príslušník bezpečnostnej služby; čierna vdova označenie samičky pavúka pradiarky obávanej Latrodectus mactans, ktorá po párení zvykne zožrať samčeka
2. ▶ majúci tmavé zafarbenie, tmavší odtieň; syn. tmavý: č. chlieb op. biely; čierne pivo op. svetlé; čierne ríbezle; čierne korenie; čierne mraky, chmáryi fraz.; č. les tmavý, hlboký; čierna noc; mať čierne kruhy pod očami; vrátili sa z dovolenky čierni opálení □ čierna káva bez mlieka, op. biela; čierny čaj fermentovaný; čierna technika elektrotechnické spotrebiče tmavej al. čiernej farby (televízory, kamery, zvukové prijímače al. prehrávače a pod.); čierna kuchyňa a) menšia miestnosť bez okien s ohniskom na varenie a pečenie b) kuchyňa v poľnohospodárskej domácnosti slúžiaca na prípravu krmiva pre dobytok a domáce zvieratá; čierne Vianoce bez snehu
3.ktorý je plný nešťastia, smútku, obáv; syn. smutný, chmúrny: č. deň, rok; čierne predtuchy, predstavy; čierna zvesť; čierna kapitola dejín; preťať čiernu sériu zápasov neúspešnú; Pohľad na lopaty v aute mi vnukol tie najčernejšie myšlienky. [D. Slobodník]; Skutočnosť vôbec nie je taká čierna, ako ju maľujú predkladatelia zákona. [Inet 2003]; žurn. čierna kronika špeciálna rubrika v periodikách zaznamenávajúca tragické udalosti; lit. č. humor vyvolávajúci smiech prostriedkami, ktoré vo svojej podstate vôbec nie sú smiešne; č. román založený na využití fantastiky, mystických a strašidelných motívov, román hrôzy; div., film. čierna groteska, komédia využívajúca prvky čierneho humoru □ čierny piatok zlý, neúspešný deň (podľa krachu na newyorskej burze 24. októbra 1929, ktorý odštartoval svetovú hospodársku krízu); čierna smrť (v stredoveku) pľúcny mor; čierny kašeľ ochorenie charakterizované zápalom dýchacích ciest s dráždivým až záchvatovitým kašľom
4. ▶ symbolizujúci smrť, úmrtie, smútok; syn. smútočný: čierna zástava; list s čiernou obrubou; nosiť čiernu stužku; chodiť v čiernom nosiť čierne oblečenie na znak smútku po zosnulom blízkom človeku; č. anjel posol smrti; Smrť! Dáma čiernym flórom zastretá. [J. Stacho]
5.nevyhovujúci požiadavkám spoločenských noriem najmä z hľadiska morálky, etiky; syn. nemorálny, nečestný, zlý: čierne úmysly, skutky; ľudia s čiernym svedomím; čierne prsty zlodejské; Ľudia zdanlivo stvorení na obraz Boží, a v skutočnosti, pod kožou a vo svojom čiernom srdci vrahovia, zločinci, lúpežníci. [R. Jašík]čierna kniha zachytávajúca rozličné podoby chýb, omylov, nesprávnych postupov, neprávostí, krívd, zločinov a pod.; čierna listina a) zoznam ľudí, ktorí sa zvyčajne pokladajú za nevyhovujúcich, nebezpečných, vinných a pod. b) zoznam zakázaných vecí; čierna mágia využívanie, uskutočňovanie magických postupov, zvyčajne so zameraním na zlé ciele al. na ovplyvňovanie udalostí v prospech vykonávateľa či objednávateľa; čierna omša obrad, na ktorom sa uctieva satan
6. ▶ znásobujúci negatívnu vlastnosť niečoho zlého, veľmi veľký: čierna zrada, beznádej; prepadať najčernejšiemu pesimizmu; Pokúšalo ma aj čierne zúfalstvo. [J. Johanides]; Zachvátil ma taký čierny, obrovský smútok. [J. Andričík]
7.ktorý nie je dovolený; ktorý prináša nelegálny zisk; ktorý využíva nedovolené postupy na vlastné obohacovanie; pokútny: čierna stavba, výrobňa; čierna skládka; čierna jazda; čierne kontá; robiť čierne zásoby, rezervy, fondy; čierna práca bez riadnej pracovnej zmluvy, bez pracovného povolenia, ↗ i fraz.; čierna ekonomika nelegálne výrobné a obchodné aktivity; č. obchod, trh nelegálny, tajný, so zakázaným tovarom, napr. so zbraňami, drogami; č. alkohol dovezený al. vyrobený načierno; č. softvér využívaný bez zaplatenia; č. pasažier bez cestovného lístka
8. hovor. ▶ patriaci k černochom, príslušníkom negroidnej rasy; syn. černošský: č. študent, taxikár; č. Američan americký černoch, Afroameričan; talentovaní čierni autori; čierna manekýnka; dej knihy sa odohráva v čiernej spoločnosti tvorenej černochmi; čierna poézia, hudba vytvorená černochmi; Básnik sa usiloval prekonať zložité hranice medzi čiernou a bielou Amerikou. [LT 1998]čierny kontinent Afrika
9. hovor. ▶ patriaci k Rómom, príslušníkom etnickej skupiny indického pôvodu rozptýlenej po celom svete, rómsky: spolužitie bielych a čiernych obyvateľov; čierna kapela pozostávajúca z rómskych hudobníkov; adoptovali si čierne dievčatko; V detskom domove vyrastajú spolu biele aj čierne deti. [Pc 1999]
10. ▶ založený na útočnom nacionalizme, na rasovej neznášanlivosti; symbolizujúci fašizmus, rasizmus, fašistický, rasistický: č. teror; čierna totalita; Červená diktatúra nie je produktom a výsledkom diktatúry čiernej. [Ľ. Lipták]
fraz. čierny ako atrament/kavka/kolomaž/kominár/noc/sadza/smola/vrana; čierny ako Cigán/černoch a) tmavej pleti b) opálený; ani biele, ani čierne nevyhranené, nejednoznačné z hľadiska vlastností; čierna diera miesto, kde sa všetko stráca; čierna ovca [rodiny, kolektívu] nezapadujúci, odlišný člen; čierna pani smrtka; čierna práca/robota pri ktorej sa človek zašpiní, špinavá; čierne chmáry, mraky ťažkosti, problémy; čierny bod a) pokarhanie b) zlé hodnotenie; čierny kôň tajný tromf, favorit; čierna zem ho kryje/pokrýva al. leží v čiernej zemi zomrel, je po smrti; dívať sa na svet čiernymi okuliarmi al. vidieť svet cez čierne okuliare hodnotiť všetko pesimisticky; kresliť/maľovať niečo čiernymi farbami/v čiernych farbách opisovať priveľmi nepriaznivo, pesimisticky; mať čiernu hodinku sedieť, besedovať potme; mať/dať niečo čierne na bielom jasne, zreteľne napísané; iron. zapísať niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za nezvyčajné, ale málo dôležité; prepadnúť sa pod čiernu zem stratiť sa, zmiznúť; robiť z čierneho biele, z bieleho čierne zámerne veci prekrúcať, pokladať zlé za dobré a naopak; rozoznať biele od čierneho rozlíšiť pravdu od nepravdy, dobré od zlého; trafiť do čierneho vystihnúť podstatu; vidieť veci v čiernom svetle horšie ako v skutočnosti sú; vidieť všetko v najčernejších farbách bezútešne; zbiť/zdrať niekoho, až bude čierny veľmi zbiť; znosiť niekoho pod čiernu zem veľmi skritizovať; zostal mu v rukách čierny Peter musí znášať (negatívne) dôsledky rozhodnutia niekoho iného al. nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie ◘ parem. cez cestu mu prebehla čierna mačka postihne ho nešťastie; potme je každá krava čierna potme je všetko rovnaké

čierny2 -neho pl. N -ni m. 1. hovor.človek tmavej pleti patriaci k negroidnej rase, černoch: bieli si privykli na čiernych a naopak
2. hovor. ▶ príslušník etnickej skupiny indického pôvodu rozptýlenej po celom svete, Cigán, Róm: v dedine žijú vedľa seba bieli a čierni; Na ulici sa neraz mlátia čierni s bielymi, v detskom domove sú však čierni i bieli ako brat a sestra, ako súrodenci. [Pc 1998]
3. šach.čierna šachová figúrka; op. biely: č. stratil pevné postavenie; č. má dobré vyhliadky na obranu
4. ▶ stúpenec režimu založeného na diktatúre, na potláčaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme, fašista, rasista: Neviem, koho sa mám báť, čiernych či červených? [L. Ťažký]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

p. aj opálený, tmavý

2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleťzakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu)falošnýnepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny

2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný) • nečestnýzlýexpr.: čiernyšpinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomienestatočnýnepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmyslypochybnýničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťouhriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo

3. p. špinavý 1


nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolenýneprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmatzakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživynezákonnýprotizákonnýprotiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetkunelegálnyilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizáciatajnýhovor. pokútnypren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazdezastar.: zabránenýzapovedaný: zabránený prístup


neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľdomácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba menanenútenýdôvernýsúkromnýfamiliárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tónneverejnýkuloárovýkuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovanianezákonnýsvojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predajnelegálnyilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosťpokútnytajnýskrytýčiernypren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja


nešťastný 1. ktorý má pocit vnútornej bolesti, nespokojnosti, smútku až zúfalstva; svedčiaci o tom (op. šťastný, blažený) • smutnýchmúrny: z neúspechu bol nešťastný, smutný; sedel celý smutný, chmúrny; vrhol na ženu nešťastný, smutný pohľadzronenýzarmútenýskormútenýskľúčený (naplnený žiaľom): zronení, zarmútení pozostalí; skormútené, skľúčené tvárezúfalýexpr. zdrvený (veľmi nešťastný): zúfalí, zdrvení rodičiaexpr. prenešťastný

2. ktorému sa prihodilo niečo zlé, nepriaznivé (op. šťastný) • nešťastlivý: nešťastný, nešťastlivý postihnutýúbohýbiedny: nešťastné, úbohé siroty; úbohý, biedny ľudpoľutovaniahodný: poľutovaniahodný alkoholikexpr. prenešťastný

3. ktorý má zlý priebeh, zlé následky; ktorý vyvoláva pocit smútku, duševného trápenia (op. šťastný) • neradostnýnepríjemný: prežil nešťastné, neradostné detstvo; boli to nešťastné, nepríjemné chvílenepriaznivý (op. priaznivý): nešťastný, nepriaznivý vývin udalostí; nepriaznivá zhoda okolnostíčierny: čierny rokneblahýzlý (op. dobrý): neblahý, zlý osud; dnes mám nešťastný, zlý deňosudnýkniž. fatálny (zapríčinený zlým osudom): stalo sa to v tej osudnej chvíli; bol to fatálny omyltragický (s veľmi zlými následkami): nešťastný, tragický koniec života; tragická udalosťtrúchlivý (spôsobujúci veľký žiaľ; op. radostný): nešťastná, trúchlivá správaexpr. prenešťastný


opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené rukyhnedýzhnednutýbronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka)čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černochhovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytenýnár. uhorený: uhorené líca


pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrnypochmúrnypošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféračiernykniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienkysvetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocitsmutnýnegatívnyzlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovedenegativistickýskeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postojnihilistický


smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čierny, 2. st. černejší príd.

1. majúci farbu sadzí, uhlia a pod. (op. biely): č. ako havran, ako kavka, ako noc, ako žúžoľ, ako uhoľ, ako kominár, ako čert, ako Cigán, č-a farba; č-e uhlie kamenné

obliekať sa do č-eho do čiernych šiat; človek v č-om v čiernych šatách; chodiť v č-om nosiť čierne šaty (na znak smútku); č-e Vianoce bez snehu; má to č-e na bielom má to písomne potvrdené, overené, doložené; žart. niečo č-ou kriedou do komína zapísať o niečom neočakávanom, ale málo významnom; č. Peter druh hry v karty; č. a biely pri hre v šachy; nepovedal ani biele, ani č-e celkom nič, nevyjadril sa;

2. majúci tmavé zafarbenie, tmavý, temný, bez svetla (op. svetlý): č-e oči; č-a zem druh úrodnej pôdy; č. chlieb z tmavej múky; č-e pivo; č-a káva bez mlieka; č-a noc celkom tmavá; č-a hodinka bez svetla, príjemne strávená v rodinnom kruhu; č-e korenie; č. kašeľ druh detského kašľa; č-a žltačka druh žltačky

č-a zem ho kryje, pokrýva je pochovaný; leží v č-ej zemi v hrobe;

3. nepriaznivý, beznádejný, smutný, chmúrny, pesimistický: č-a situácia, č-e dni, roky, č-e myšlienky

rozoznať biele od č-eho pravdu od nepravdy, klad a zápor, dobré a zlé; dívať sa na svet č-ymi okuliarmi pesimisticky; maľovať niečo č-ymi farbami líčiť príliš nepriaznivo, pesimisticky;

4. zlý, nedobrý, nebezpečný; hanebný: č-a zrada; č-a duša (o zlom človeku);

5. zakázaný, nedovolený, neoprávnený; pokútny, tajný: č. cestujúci, č. obchod, č. trh, č-a mzda; č-a vysielačka

č-a kniha určená na záznamy o niečom nedovolenom, nezákonnom a pod.;

6. černošský: č. otrok, č. študent, č-e plemeno;

spodst. čierny, -eho m.

1. hovor. černoch;

2. ľud. o čertovi;

do čierna, na čierno: sfarbený do č-a majúci čierny odtieň; s odtieňom do č-a; zafarbiť na č-o

kúpiť, predať niečo na čierno bez povolenia, nedovoleným, zakázaným spôsobom; cestovať na čierno bez cestovného lístka;

čierno/-e prísl.: č. oblečený, odetý; vidieť niečo č. pesimisticky;

čiernosť, -ti ž. zried. čierne zafarbenie

Morfologický analyzátor

čierny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) čierny; (bez) čierneho; (k) čiernemu; (vidím) čierneho; (o) čiernom; (s) čiernym;

(traja) čierni; (bez) čiernych; (k) čiernym; (vidím) čiernych; (o) čiernych; (s) čiernymi;


(jeden) černejší; (bez) černejšieho; (k) černejšiemu; (vidím) černejšieho; (o) černejšom; (s) černejším;

(traja) černejší; (bez) černejších; (k) černejším; (vidím) černejších; (o) černejších; (s) černejšími;


(jeden) najčernejší; (bez) najčernejšieho; (k) najčernejšiemu; (vidím) najčernejšieho; (o) najčernejšom; (s) najčernejším;

(štyria) najčernejší; (bez) najčernejších; (k) najčernejším; (vidím) najčernejších; (o) najčernejších; (s) najčernejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) čierny; (bez) čierneho; (k) čiernemu; (vidím) čierny; (o) čiernom; (s) čiernym;

(tri) čierne; (bez) čiernych; (k) čiernym; (vidím) čierne; (o) čiernych; (s) čiernymi;


(jeden) černejší; (bez) černejšieho; (k) černejšiemu; (vidím) černejší; (o) černejšom; (s) černejším;

(tri) černejšie; (bez) černejších; (k) černejším; (vidím) černejšie; (o) černejších; (s) černejšími;


(jeden) najčernejší; (bez) najčernejšieho; (k) najčernejšiemu; (vidím) najčernejší; (o) najčernejšom; (s) najčernejším;

(tri) najčernejšie; (bez) najčernejších; (k) najčernejším; (vidím) najčernejšie; (o) najčernejších; (s) najčernejšími;


ženský rod

(jedna) čierna; (bez) čiernej; (k) čiernej; (vidím) čiernu; (o) čiernej; (s) čiernou;

(štyri) čierne; (bez) čiernych; (k) čiernym; (vidím) čierne; (o) čiernych; (s) čiernymi;


(jedna) černejšia; (bez) černejšej; (k) černejšej; (vidím) černejšiu; (o) černejšej; (s) černejšou;

(dve) černejšie; (bez) černejších; (k) černejším; (vidím) černejšie; (o) černejších; (s) černejšími;


(jedna) najčernejšia; (bez) najčernejšej; (k) najčernejšej; (vidím) najčernejšiu; (o) najčernejšej; (s) najčernejšou;

(tri) najčernejšie; (bez) najčernejších; (k) najčernejším; (vidím) najčernejšie; (o) najčernejších; (s) najčernejšími;


stredný rod

(jedno) čierne; (bez) čierneho; (k) čiernemu; (vidím) čierne; (o) čiernom; (s) čiernym;

(štyri) čierne; (bez) čiernych; (k) čiernym; (vidím) čierne; (o) čiernych; (s) čiernymi;


(jedno) černejšie; (bez) černejšieho; (k) černejšiemu; (vidím) černejšie; (o) černejšom; (s) černejším;

(štyri) černejšie; (bez) černejších; (k) černejším; (vidím) černejšie; (o) černejších; (s) černejšími;


(jedno) najčernejšie; (bez) najčernejšieho; (k) najčernejšiemu; (vidím) najčernejšie; (o) najčernejšom; (s) najčernejším;

(tri) najčernejšie; (bez) najčernejších; (k) najčernejším; (vidím) najčernejšie; (o) najčernejších; (s) najčernejšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Balog p. Čierny Balog
Brod p. Čierny Brod, Kráľov Brod, Krásny Brod
333 Čierny Balog BR/BC zvolen. po 1882 zlúč. o. Balog, Dobroč, Dolina, Fajtov, Jánošovka, Jergov, Komov, Krám, Látky, Medveďov, Pusté, Vydrovo, Závodie.
1888 Feketebalog, 1920 Balog, Čierny Hronec, 19271948 Čierny Balog, 19481950 Čierny Blh, 1950– Čierny Balog
Balog: 1808, 1863 Balog, 18731882 Zólyombalog
Dobroč: 1808 Dobrocs, Dobroč, 18631882 Dobrocs
Dolina: 1808, 18631882 Dolina
Fajtov: 1808 Fajtó, Fajtow, 1882 Fajto
Jánošovka: 18631873 Jánosonka, 1877 Jánosovka, 1882 Janosovka
Jergov: 1808 Gergó, Gergow, 1882 Jergo
Komov: 1808 Komo, Komócz, Komow, Komowce
Krám: 1808 Cserni-Hronyecz, Schwarzwasser, Cžerný Hroňec, 18631882 Krám
Látky: 1882 Latki
Medveďov: 1808 Medved, Medwědow, 18631882 Medved
Pusté: 18631877 Pusztvo, 1882 Pusztó
Vydrovo: 18631877 Vidrovo, 1882 Vidrova
Závodie: 1863 Závodja, 18731882 Zavodja
334 Čierny Brod GA/TA bratisl. 1943 pričl. o. Heď.
1773 Viszkelet, Viszkeleth, 1786 Wiszkelet, 1808, 18631948 Vizkelet, 1948– Čierny Brod
Heď: 1773, 1786, 1808, 18631943 Hegy
335 Čierny Potok RS/BC gemer. 1959 vyčl. z o. Hodejov.
1959– Čierny Potok
Potok p. Čierny Potok, Ipeľský Potok, Oravský Biely Potok, Ruský Potok, Tichý Potok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČIERNY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 753×, celkový počet lokalít: 185, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽAŠKOV, okr. DOLNÝ KUBÍN – 28×;
MARTIN, okr. MARTIN – 25×;
ŠALKOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 23×;
LUTILA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 21×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 20×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 19×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 19×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 16×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 16×;
PROCHOT, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 15×;
...
V obci ČIERNY BALOG (okr. BANSKÁ BYSTRICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁČIK 215×; KOVÁČIKOVÁ 201×; MEDVEĎ 154×; MEDVEĎOVÁ 147×; ŠTULRAJTEROVÁ 135×; GIERTLOVÁ 133×; ŠTULRAJTER 132×; GIERTL 125×; BELKO 117×; BELKOVÁ 116×; BARTOŠ 113×; ŠVANTNER 108×; TURŇOVÁ 108×; KUPEC 104×; ŤAŽKÝ 98×; ŠVANTNEROVÁ 96×; BARTOŠOVÁ 95×; TURŇA 94×; KUPCOVÁ 92×; PANČÍKOVÁ 91×; KVIETKOVÁ 84×; PANČÍK 84×; AUXTOVÁ 75×; ŤAŽKÁ 74×; KVIETOK 69×; AUXT 68×; ROSÍK 51×; ROSÍKOVÁ 42×; POTKÁNYOVÁ 41×; POTKÁNY 40×; GIERTLI 39×; BERČÍKOVÁ 39×; BERČÍK 38×; KOVALČÍKOVÁ 35×; KOVALČÍK 35×; MURÁNSKA 30×; DONOVAL 29×; ZEMKO 29×; ŠTULAJTER 29×; VRÁNSKY 29×; SCHŐNOVÁ 28×; ŠTULAJTEROVÁ 28×; ZEMKOVÁ 26×; DAXNER 25×; FIGĽUŠ 25×; MUŠUKA 25×; MUŠUKOVÁ 24×; FIGĽUŠOVÁ 24×; KLIMENTOVÁ 24×; BUKOVCOVÁ 23×; MURÁNSKY 23×; DAXNEROVÁ 23×; SCHŐN 22×; SITARČÍK 22×; BUKOVEC 22×; VRÁNSKA 22×; KUČERÁK 21×; KLIMENT 21×; DONOVALOVÁ 21×; PREČUCH 20×; HERICH 19×; KOŠTIALOVÁ 19×; PÔBIŠ 19×; KOŠTIAL 19×; SYČOVÁ 18×; PEPICH 18×; EREMIÁŠOVÁ 18×; SITARČÍKOVÁ 18×; KUČERÁKOVÁ 18×; HERICHOVÁ 18×; PEPICHOVÁ 18×; KOŠTIAĽ 18×; PUŠKOVÁ 16×; HARVAN 16×; STRELEC 16×; PREČUCHOVÁ 16×; BUBELÍNY 15×; PÔBIŠOVÁ 15×; HAVIAROVÁ 15×; DEKRÉT 15×; BARAN 14×; HARVANOVÁ 14×; BUDOVEC 14×; DAŠKO 14×; SYČ 14×; BUBELÍNYOVÁ 14×; STRELCOVÁ 14×; BARANOVÁ 13×; PUŠKA 13×; DAŠKOVÁ 12×; VOZÁR 12×; RIDZOŇOVÁ 11×; HĽADAJ 11×; GAŠPERÍK 11×; SCHÖN 11×; DEKRÉTOVÁ 11×; CABAN 11×; ZACHAR 11×; BUDOVCOVÁ 11×; PUSTAJOVÁ 10×; ZLÚKYOVÁ 10×; BERKYOVÁ 10×; KOŠTIAĽOVÁ 10×; ZACHAROVÁ 10×; HAVIAR 10×; PUSTAJ 10×; VOZÁROVÁ 10×; LOVIČOVÁ 10×; HĽADAJOVÁ 10×; MOTYKA 9×; PEČOVSKÝ 9×; EREMIÁŠ 8×; SCHÖNOVÁ 8×; JAMRICH 8×; MAKUŠA 8×; POKOŠOVÁ 8×; CHOMIČ 8×; JAMRICHOVÁ 8×; MORONGOVÁ 8×; LOVIČ 7×; ŽABKOVÁ 7×; MARGETOVÁ 7×; PEČOVSKÁ 7×; MAKUŠOVÁ 7×; RIDZOŇ 7×; GAŠPERÍKOVÁ 7×; SITÁRČIK 7×; ŽABKA 7×, ...
V obci ČIERNY BROD (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KISSOVÁ 44×; KISS 37×; NAGYOVÁ 34×; PRÁGAIOVÁ 31×; PRÁGAI 30×; HORVÁTH 28×; NAGY 27×; HORVÁTHOVÁ 23×; POPLUHÁR 23×; KELECSÉNYIOVÁ 20×; POPLUHÁROVÁ 20×; KELECSÉNYI 18×; MÉSZÁROS 18×; KIRÁLY 18×; BODRIOVÁ 17×; FARKASOVÁ 17×; LAKATOŠ 17×; FARKAS 17×; LAKATOS 17×; KIRÁLYOVÁ 16×; LAKATOSOVÁ 15×; MÉSZÁROSOVÁ 14×; MARAFKOVÁ 14×; BODRI 13×; SERCZEL 11×; MEZEIOVÁ 11×; JAKÓCS 10×; LAKATOŠOVÁ 10×; SERCEL 9×; TUMMOVÁ 8×; HALÁSZOVÁ 8×; MARAFKÓ 8×; SERCZELOVÁ 8×; SZOLGAI 8×; DÖMÉNY 8×; SZOLGOVÁ 7×; TÓTHOVÁ 7×; SZOLGA 7×; TUMMA 7×; MEZEI 7×; FARKAŠOVÁ 7×; SZOLGAIOVÁ 7×; JAKÓCSOVÁ 6×; PAVELOVÁ 6×; BENKOVICSOVÁ 6×; LOŠONSKÁ 6×; PÉKOVÁ 6×; SERCELOVÁ 6×; ŠERCELOVÁ 6×; LOVASOVÁ 6×; FARKAŠ 6×; KARVAI 6×; TARNAI 6×; PAVEL 6×; MANDÁKOVÁ 6×; BENKOVICS 6×; BURIÁNOVÁ 6×; KÁDÁROVÁ 5×; KOLLEROVÁ 5×; NOVÁNSZKY 5×; DROZDOVÁ 5×; MARAFKO 5×; OLASZOVÁ 5×; MANDÁK 5×; BARTOŠOVÁ 5×; OSTROZÁNSKY 5×; DEÁKOVÁ 5×; DROZD 5×; LOVAS 5×; TANKÓOVÁ 5×; KOZMÉROVÁ 5×; MEGO 4×; TANKÓ 4×; ÉLIÁS 4×; OSTROŽANSKÝ 4×; ŠERCEL 4×; KOZMÉR 4×; VENCEL 4×; VÁGOVICSOVÁ 4×; VEDRŐDY 4×; DEÁK 4×; TAKÁCSOVÁ 4×; MRÁZIKOVÁ 4×; MRVOVÁ 4×; TARNAIOVÁ 4×; NOVÁNSZKA 4×; PÉK 4×; BÓZSING 4×; DUDÁS 4×; ÁBRAHÁM 4×; CEHLÁRIK 4×; TÓTH 4×; CEHLÁRIKOVÁ 4×; LANCZOVÁ 4×; BÓŽING 4×; HALÁSZ 4×; JAVOR 4×; GÁL 4×; RÓKOVÁ 4×; VÉGHOVÁ 4×; KIŠŠ 4×; CSILLAGOVÁ 3×; TANKOVÁ 3×; JAVOROVÁ 3×; UHRÍKOVÁ 3×; NÉMETHOVÁ 3×; DUDÁSOVÁ 3×; ÖTVÖŠOVÁ 3×; JEŽOVÁ 3×; LANCZ 3×; JAKAB 3×; KUBIKOVÁ 3×; KOVÁČ 3×; SLÁVIK 3×; KULINA 3×; TANKO 3×; OLASZ 3×; ROVENSKY 3×; VENCELOVÁ 3×; ROVENSKÁ 3×; MEGÓOVÁ 3×; HAVEROVÁ 3×; BALÁZSOVICSOVÁ 3×; KÁDÁR 3×; HAVER 3×; SZILVÁSIOVÁ 3×; RENCZES 3×; CSADI 3×, ...
V obci ČIERNY POTOK (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KRNÁČ 13×; HUKEL 10×; KRNÁČOVÁ 10×; HRIŇ 9×; HUKELOVÁ 8×; VILHANOVÁ 8×; GIBALA 6×; NÔTA 5×; PRIADKA 5×; GIBALOVÁ 4×; VILHAN 4×; LAKOTOVÁ 4×; TRVALEC 4×; HRIŇOVÁ 4×; KAPCOVÁ 3×; NÔTOVÁ 3×; BLAHUTA 3×; KUREKOVÁ 3×; TRVALCOVÁ 3×; MIKUŠOVÁ 3×; FAJČÍKOVÁ 3×; KRIVDOVÁ 3×; GOLIANOVÁ 3×; PRIADKOVÁ 3×; ZAUŠKA 3×; BLAHUTOVÁ 2×; TREBULA 2×; ŠUFLIARSKA 2×; FAJČÍK 2×; GONDOVÁ 2×; MIKUŠ 2×; LAKOTA 2×; KAPEC 2×; HUKEĽ 2×; KUREK 2×; GOLIAN 2×; SEBÍŇ 2×; SEBÍŇOVÁ 2×; HUKEĽOVÁ 2×; SZABÓ 2×; MIHALYOVÁ 2×; JELCHOVÁ 1×; ŠULKO 1×; MARCINEKOVÁ 1×; NVOTA 1×; KENYERESOVÁ 1×; GYÜRE 1×; SADLOŇOVÁ 1×; JELCHA 1×; KMINIAKOVÁ 1×; KOŽIAK 1×; SADLOŇ 1×; KMINIAK 1×; KOŽIAKOVÁ 1×; ZAUŠKOVÁ 1×; PUPALOVÁ 1×; ČAVNICKÁ 1×; KRIVDA 1×; MARCINEK 1×; PUPALA 1×; TREBULOVÁ 1×; ŠUFLIARSKY 1×; KAMENSKÁ 1×; HALAJOVÁ 1×; PAUČOVÁ

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ČIERNY CHODNÍK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
VAJNORY (BRATISLAVA)
Urbanonymum ČIERNY LÚH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÁ BAŇA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor