Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Čierny Balog -neho -ga/-gu L -nom -gu m.

obec na strednom Slovensku v Breznianskom okrese južne od Brezna;

Čiernobaločan, Baločan -na pl. N -nia m.;

Čiernobaločanka, Baločanka -ky -niek ž.;

čiernobalocký, balocký -ká -ké príd.


Čierny Brod -neho -du L -nom -de m.

obec na západnom Slovensku v Galantskom okrese juhozápadne od Galanty;

Čiernobrodčan, Brodčan -na pl. N -nia m.;

Čiernobrodčanka, Brodčanka -ky -niek ž.;

čiernobrodský, brodský -ká -ké príd.


Čierny Potok -neho -ka L -nom -ku m.

obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese južne od Rimavskej Soboty;

Čiernopotočan, Potočan -na pl. N -nia m.;

Čiernopotočanka, Potočanka -ky -niek ž.;

čiernopotocký, potocký -ká -ké príd.


Čierny Váh -neho Váhu m.

časť obce Kráľova Lehota;

Čiernovážan, Vážan -na pl. N -nia m.;

Čiernovážanka, Vážanka -ky -niek ž.;

čiernovážsky, vážsky -ka -ke príd.


čierny1 -na -ne 2. st. černejší príd. 1. ▶ majúci farbu sadze, uhlia; op. biely: čierne oči, vlasy; č. oblek, klobúk; čierne topánky; čierna mačka; č. kôňi fraz.; čierna limuzína; čierne bodky na bielom podklade; čierne šachové figúrky; čierne olivy; č. kaviár; čierne uhlie kamenné uhlie s vysokým stupňom zuhoľnenia; hut. čierne kovy železo, mangán a chróm; astron. čierna diera objekt vo vesmíre s takou veľkou gravitáciou, že z neho nemôže uniknúť ani svetlo, ↗ i fraz.; č. trpaslík hviezda nevyžarujúca energiu, lebo je v najnižšom energetickom stave; div. čierne divadlo v ktorom čierno odetí herci pohybujú predmetmi na tmavom pozadí; ekon. profes. čierne čísla kladné, op. červené; hist. č. pluk žoldnierske vojsko kráľa Mateja Korvína (názov podľa farby oblečenia); šport. č. pás (v džude, v karate) znak najvyššieho stupňa zdatnosti; kart. č. Peter a) kartová hra b) jedna karta tejto hry, ↗ i fraz.; poľov. čierna zver diviačia; bot. baza čierna Sambucus nigra; ľuľok č. Solanum nigrum rastlina; zool. vrana čierna Corvus corona; labuť čierna Cygnus atratus; geogr. Čierny Váh vodný tok prameniaci pod Kráľovou hoľou a po spojení s Bielym Váhom vytvárajúci rieku Váh; Čierne more vnútropevninové more medzi juhovýchodnou Európou a Malou Áziou □ čierna skrinka záznamové zariadenie o priebehu letu, palubný zapisovač, novšie aj o priebehu jazdy (pretekárskeho) automobilu, motorky a pod.; čierna metalurgia hutníctvo železa a ocele; publ. čierne zlato uhlie, ropa; čierny bod znak záporného hodnotenia, ↗ i fraz.; čierni baróni v 50. rokoch 20. stor. vojaci základnej služby pokladaní za politicky nespoľahlivých a odvelení do pomocných technických práporov (názov podľa čiernych výložiek); čierny šerif príslušník bezpečnostnej služby; čierna vdova označenie samičky pavúka pradiarky obávanej Latrodectus mactans, ktorá po párení zvykne zožrať samčeka
2. ▶ majúci tmavé zafarbenie, tmavší odtieň; syn. tmavý: č. chlieb op. biely; čierne pivo op. svetlé; čierne ríbezle; čierne korenie; čierne mraky, chmáryi fraz.; č. les tmavý, hlboký; čierna noc; mať čierne kruhy pod očami; vrátili sa z dovolenky čierni opálení □ čierna káva bez mlieka, op. biela; čierny čaj fermentovaný; čierna technika elektrotechnické spotrebiče tmavej al. čiernej farby (televízory, kamery, zvukové prijímače al. prehrávače a pod.); čierna kuchyňa a) menšia miestnosť bez okien s ohniskom na varenie a pečenie b) kuchyňa v poľnohospodárskej domácnosti slúžiaca na prípravu krmiva pre dobytok a domáce zvieratá; čierne Vianoce bez snehu
3.ktorý je plný nešťastia, smútku, obáv; syn. smutný, chmúrny: č. deň, rok; čierne predtuchy, predstavy; čierna zvesť; čierna kapitola dejín; preťať čiernu sériu zápasov neúspešnú; Pohľad na lopaty v aute mi vnukol tie najčernejšie myšlienky. [D. Slobodník]; Skutočnosť vôbec nie je taká čierna, ako ju maľujú predkladatelia zákona. [Inet 2003]; žurn. čierna kronika špeciálna rubrika v periodikách zaznamenávajúca tragické udalosti; lit. č. humor vyvolávajúci smiech prostriedkami, ktoré vo svojej podstate vôbec nie sú smiešne; č. román založený na využití fantastiky, mystických a strašidelných motívov, román hrôzy; div., film. čierna groteska, komédia využívajúca prvky čierneho humoru □ čierny piatok zlý, neúspešný deň (podľa krachu na newyorskej burze 24. októbra 1929, ktorý odštartoval svetovú hospodársku krízu); čierna smrť (v stredoveku) pľúcny mor; čierny kašeľ ochorenie charakterizované zápalom dýchacích ciest s dráždivým až záchvatovitým kašľom
4. ▶ symbolizujúci smrť, úmrtie, smútok; syn. smútočný: čierna zástava; list s čiernou obrubou; nosiť čiernu stužku; chodiť v čiernom nosiť čierne oblečenie na znak smútku po zosnulom blízkom človeku; č. anjel posol smrti; Smrť! Dáma čiernym flórom zastretá. [J. Stacho]
5.nevyhovujúci požiadavkám spoločenských noriem najmä z hľadiska morálky, etiky; syn. nemorálny, nečestný, zlý: čierne úmysly, skutky; ľudia s čiernym svedomím; čierne prsty zlodejské; Ľudia zdanlivo stvorení na obraz Boží, a v skutočnosti, pod kožou a vo svojom čiernom srdci vrahovia, zločinci, lúpežníci. [R. Jašík]čierna kniha zachytávajúca rozličné podoby chýb, omylov, nesprávnych postupov, neprávostí, krívd, zločinov a pod.; čierna listina a) zoznam ľudí, ktorí sa zvyčajne pokladajú za nevyhovujúcich, nebezpečných, vinných a pod. b) zoznam zakázaných vecí; čierna mágia využívanie, uskutočňovanie magických postupov, zvyčajne so zameraním na zlé ciele al. na ovplyvňovanie udalostí v prospech vykonávateľa či objednávateľa; čierna omša obrad, na ktorom sa uctieva satan
6. ▶ znásobujúci negatívnu vlastnosť niečoho zlého, veľmi veľký: čierna zrada, beznádej; prepadať najčernejšiemu pesimizmu; Pokúšalo ma aj čierne zúfalstvo. [J. Johanides]; Zachvátil ma taký čierny, obrovský smútok. [J. Andričík]
7.ktorý nie je dovolený; ktorý prináša nelegálny zisk; ktorý využíva nedovolené postupy na vlastné obohacovanie; pokútny: čierna stavba, výrobňa; čierna skládka; čierna jazda; čierne kontá; robiť čierne zásoby, rezervy, fondy; čierna práca bez riadnej pracovnej zmluvy, bez pracovného povolenia, ↗ i fraz.; čierna ekonomika nelegálne výrobné a obchodné aktivity; č. obchod, trh nelegálny, tajný, so zakázaným tovarom, napr. so zbraňami, drogami; č. alkohol dovezený al. vyrobený načierno; č. softvér využívaný bez zaplatenia; č. pasažier bez cestovného lístka
8. hovor. ▶ patriaci k černochom, príslušníkom negroidnej rasy; syn. černošský: č. študent, taxikár; č. Američan americký černoch, Afroameričan; talentovaní čierni autori; čierna manekýnka; dej knihy sa odohráva v čiernej spoločnosti tvorenej černochmi; čierna poézia, hudba vytvorená černochmi; Básnik sa usiloval prekonať zložité hranice medzi čiernou a bielou Amerikou. [LT 1998]čierny kontinent Afrika
9. hovor. ▶ patriaci k Rómom, príslušníkom etnickej skupiny indického pôvodu rozptýlenej po celom svete, rómsky: spolužitie bielych a čiernych obyvateľov; čierna kapela pozostávajúca z rómskych hudobníkov; adoptovali si čierne dievčatko; V detskom domove vyrastajú spolu biele aj čierne deti. [Pc 1999]
10. ▶ založený na útočnom nacionalizme, na rasovej neznášanlivosti; symbolizujúci fašizmus, rasizmus, fašistický, rasistický: č. teror; čierna totalita; Červená diktatúra nie je produktom a výsledkom diktatúry čiernej. [Ľ. Lipták]
fraz. čierny ako atrament/kavka/kolomaž/kominár/noc/sadza/smola/vrana; čierny ako Cigán/černoch a) tmavej pleti b) opálený; ani biele, ani čierne nevyhranené, nejednoznačné z hľadiska vlastností; čierna diera miesto, kde sa všetko stráca; čierna ovca [rodiny, kolektívu] nezapadujúci, odlišný člen; čierna pani smrtka; čierna práca/robota pri ktorej sa človek zašpiní, špinavá; čierne chmáry, mraky ťažkosti, problémy; čierny bod a) pokarhanie b) zlé hodnotenie; čierny kôň tajný tromf, favorit; čierna zem ho kryje/pokrýva al. leží v čiernej zemi zomrel, je po smrti; dívať sa na svet čiernymi okuliarmi al. vidieť svet cez čierne okuliare hodnotiť všetko pesimisticky; kresliť/maľovať niečo čiernymi farbami/v čiernych farbách opisovať priveľmi nepriaznivo, pesimisticky; mať čiernu hodinku sedieť, besedovať potme; mať/dať niečo čierne na bielom jasne, zreteľne napísané; iron. zapísať niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za nezvyčajné, ale málo dôležité; prepadnúť sa pod čiernu zem stratiť sa, zmiznúť; robiť z čierneho biele, z bieleho čierne zámerne veci prekrúcať, pokladať zlé za dobré a naopak; rozoznať biele od čierneho rozlíšiť pravdu od nepravdy, dobré od zlého; trafiť do čierneho vystihnúť podstatu; vidieť veci v čiernom svetle horšie ako v skutočnosti sú; vidieť všetko v najčernejších farbách bezútešne; zbiť/zdrať niekoho, až bude čierny veľmi zbiť; znosiť niekoho pod čiernu zem veľmi skritizovať; zostal mu v rukách čierny Peter musí znášať (negatívne) dôsledky rozhodnutia niekoho iného al. nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie ◘ parem. cez cestu mu prebehla čierna mačka postihne ho nešťastie; potme je každá krava čierna potme je všetko rovnaké

čierny2 -neho pl. N -ni m. 1. hovor.človek tmavej pleti patriaci k negroidnej rase, černoch: bieli si privykli na čiernych a naopak
2. hovor. ▶ príslušník etnickej skupiny indického pôvodu rozptýlenej po celom svete, Cigán, Róm: v dedine žijú vedľa seba bieli a čierni; Na ulici sa neraz mlátia čierni s bielymi, v detskom domove sú však čierni i bieli ako brat a sestra, ako súrodenci. [Pc 1998]
3. šach.čierna šachová figúrka; op. biely: č. stratil pevné postavenie; č. má dobré vyhliadky na obranu
4. ▶ stúpenec režimu založeného na diktatúre, na potláčaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme, fašista, rasista: Neviem, koho sa mám báť, čiernych či červených? [L. Ťažký]

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu